Vo vyčerpanosti odhadzuje od seba všetko, na čom jej tak záležalo. Zatvára oči pred minulosťou, pred hriechmi. Nádej? Aké smiešne a zbytočné slovíčko. Ako ľahko sa dá odísť a ako rýchlo sa dá nebyť. Aké je ľahké povedať prepáč a aké je to ťažké preplakať noci v objatí samoty. Aké je to nemať na výber...aké je to čakať a veriť, veriť, že tentokrát to nebolo až tak strašné. Všetko prebolí a raz tomu bude koniec. Sú rany, ktoré zostanú navždy otvorené, boľavé. Len ich treba zakryť, schovať pred očami iných. Kto sa už len chce pozerať na doškriabanú dušu, na zohavené telo. Prelepiť oči šťastnou fóliou, aby neustále nevlhli.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
matwejo  16. 8. 2012 01:13
2 
fotka
alroune  16. 8. 2012 09:26
@matwejo prvykrat vidim u teva takyto smajl
3 
fotka
vreskot000  16. 8. 2012 15:06
všetko prejde, neboj sa, to chce čas
Napíš svoj komentár