Objatie samoty, tá chladná náruč.
Tisíce ľudí na vôkol a predsa nikto.
Smútok činov, neúprosne dôležitých pre každodenný život. Ale načo? Prečo to všetko?
Pre spokojnosť tamtých a rany vytvárajúce iným.
Neúprosne sa podať preto, lebo to musí tak byť.
Poriadok dňa, zapísanie do veľkej knihy, kto a kedy porušil pravidlá.
Ako si to len dokázalo, človieča ublížiť toľkým na vôkol?
Kto ti dal tú moc ničiť životy?
A prečo sa pokúšaš si zobrať ten svoj?
Ako dlho vydržíš potláčať vlastné svedomie?
Labyrint, ktorý ti darovali do vienka.
Tvoja životná úloha...nájsť východ.
Surealistické videnie a vedomie hlupáka, ktorý má v obľube kruh.
Zdal sa mi sen, v ktorom som stretla anjela.
Vieš, nebo počká, na zemi sa počíta totiž šťastie v sekundách.
On bol tiež sám stratil svojho chránenca a teraz odkázaný na utrpenie.
Zlyhal, tak ako zlyhávame my každý deň, keď necháme odísť ľudí len tak, z pohodlnosti.
Bez záujmu jeden o druhého.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár