Je príliš neskoro, je príliš tmavo a príliš to bolí. Nikdy som nechápal prečo to robíš. Stačí jeden dotyk, snáď dva? Tvoje telo sa rozochvie. Prejsť ti po tvojich vlasoch, tvojej bielej pokožke, jemne priložiť ruku na tvoje prsia.
...nikdy si sa nebránila, bolo to tak jednoduché. Len úsmev neznámeho, trocha klamlivej lásky, trocha objatia, ktoré si tak potrebovala. Za výmenu si bola ty. Tvoje telo, tvoja hriešnosť. Brali ti dôstojnosť, čistotu ti každým cudzím dotykom zaplavovala čiernota. Ako ďaleko si bola schopná klesnúť za jedno objatie, za falošné slová , ktorým si uverila aspoň na chvíľu, na pár minút?
A potom zas sa zacvakli dvere. ty si sa chvela, stískala si prikrývku v snahe, zakryť tú samotu. Nikto nedokázal vyplniť to miesto v srdci. Kvapka po kvapke, nevyschli tie veľké krvavé fľaky.
Modriny na zápästiach, ktoré nemiznú. Jemné rezy po nožoch na chrbte, ktoré sa nehoja.
Jedného dňa som ťa stretol. Náhodne som zahliadol tvoj vystrašený pohľad. Malá, schúlená, nohy privinuté k sebe. sedela na tráve. Nedalo mi kráčať len tak ďalej, ignorovať to nemé volanie o pomoc. Inštinktívne som si prisadol. Zahľadel som sa tým smerom, kde smeroval aj jej pohľad. Vtedy, nechápal som, čo v tom momente videli jej oči, nebol to západ slnka ani hravosť vetra s oblakmi, jej svet nebol farebný lež čierno-biely. Budila vo mne pocit zblúdilej duše, divného tvora, ktorý si sám nebol vedomí svojej úžasnosti a krásy. Mal som chuť ju zobrať za ruku, objať ju, dať jej pocit bezpečia. Sedeli sme tam len tak ešte hodnú chvíľku. Spýtal som sa jej ako sa volá, čo tu robí, odpoveďou mi bolo však len mlčanie. Každou ubiehajúcou sekundou som si prial nech sa niečo stane, nech vybuchne svet, nech príde explózia, len nech prehovorí...
Po hodnej chvíli, sa postavila. Stála predo mnou tak, ako keby až teraz zbadala, že som pri nej. Ihneď ma vzpružilo a nemohol som nič iné povedať ako ahoj. Ona sa usmiala, otočila sa na odchod so slovami, tak poď niečo ti ukážem.
Kráčala napred. Dlhé ryšavé vlasy jej poletovali zo strany na stranu, biele šaty jej sotva zakrývali pozadie.
Vtedy som ešte nemohol vedieť že ona, to malé stvorenie stratené vo veľkom svete sa stane mojím všetkým. Mojím nebom v pekle, pokušením, že raz mi zobere dušu a rozbije ju na milión kúskov....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
greendgirl
1. 2.febuára 2012 18:02
veľmi pekné
Napíš svoj komentár