Vela sme si museli vysvetlovat,ale to je aspon pricina preco sme si stale taki blizky....
Aj ked jeho srdce patri inej,ja verim,ze jedneho dna sa stane mojim a moje srdce jeh n je nieco co sa neda len tak vymazat alebo jednoducho nevsimat si.on ma bude sprevadzat stale.
Preco?Lebo v jeho vnutri je nieco co nechcem stratit.To "nieco "ma kazdy znas.Aj môj kamarat Patrik,Peter,Lubino.
Ale Zdenkove "nieco"je na tolko silne ze mu nedokazemodolat.Je zo vsetkych najzvlastnejsie.A to je pre mna to co si musim strazit.
Casto premyslam preco je to tak.Ale neprisla som zatial na zaidnu odpoved ktora byma uspokojila.
Nemozem ho od seba odlepit bez toho ze by som netrpela a trapila sa.A nic podobne nechcem a ani si to neviem predstavit.Ale zato si kazdy den pripominam nase spolocne chvile,jeho usmev,smiech,nadherne oci.
No to co predtym rozdaval mne,tie slova,pohlady,usmev,smiech,bozky,teraz to rozdava inej.
Ake slova?Slova ktore ma vzdy vedeli potesit,ktore ma vzdy ubezpecili zema ma rad.Boli to slova v zneni:chybas mi,nechchem ta stratit,mam vzdy skvely pocit ked som s tebou.A slova ktore ma vzdy vedeli rozochviet MÁM ŤA RÁD...
Aky usmev?Ten ktory mi daroval hned ked ma zbadal a ked sme boli spolu.
Aky smiech?Ten ktory vedel i mna rozosmiat ale i potesit.Tesilo ma to ze je stastny.
AKe pohlady?Tie ktore mi daroval ked sa na mna pozeral s jeho cokoladovymi ockami.Tie ktore mi teraz chybaju,lebo boli najkrajsie ake som kedy mohla vidiet.
Aky bozk?Ten ktory mi dal ked som odchadzal,ten ktory ma vedel zamrazit,rozvasnit.Tieto bozky su nezabudnutlne ,ako ON.
Toto uz bohuzial teraz skoncilo
Uz nevidim tie usmevy uz necitim ten bozk,uz aj tie slova ako keby sa prepadli pod zem.
Stratili sa.Zmizlo toto vsetko,ani neviem preco.
Ostal Zdenko.Jeho srdce.
Ale predsa mi dal nieco na co nikdy nezabudnem a nikdy mi to ńikto nevezme.A to su krasne spomienky.
Mozno s nim este budem....ale neviem ci mi este niekedy daruje usmev,slova,pohlady.
Je to jediny clovek co mi pomohol,aby som sa tesila z mala.
On to mozno ani netusi,no to on ma toto naucil.Naucil ma vela premyslat tak aby som nerobila unahlene zavery.No niekedy mi ani to nepomaha...ale snazim sa.
Za to dakujem jemu.Len vzdy ked mu to chcem povedat nieco do toho pride.Bud ho vola babka,alebo sa ponahla,alebo si to rozmyslim lebo si spomeniem ako pekne hovoril o svojej babe a mna to zarmutilo.
Ale nikdy sa mu nepozriem do oci ked o nej hovori.Uz len preto,lebo tie oci ma donutia zasa verit.Verit v to ze on je len zaslepeny tou babou,ze bude zasa vsetko tak ako predtym,tak ako na zaciatku.budeme sa zasa tak zboznovat a budeme spolu tak casto ako sa len da.
Ale teraz ked tie oci nevidim,viem,ze jednoducho on ma mozno nema rad tak ako by som chcela ,ale nestracam nadej,ta totiz umiera posledna
Ale preco?
Co sa stalo?
Neviem to ani ja.
Vzdy vsetko slo takmer hladko.
Ked mam len chvilku na premyslanie hend nad tym premyslam.
Ale nepridem na odpoved...
Mozno na nu ani nidky nepridem
Tu mozno pozna iba on...
Kto vie..
Ubija ma uz len to,ze ked si predstvaim nas dvoch,nahle sa musim zobudit z toho sna,lebo musim zit v realite
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár