v zhluku trtošenia
surovo pôsobiace
útržky zimy
pasujú končeky prstov
za rytierov

zajatie štyroch stien
oblasť mĺkvoty
najhrubšieho zrna
smeje sa
bezchochmesne
bledej tvári

sedíš sám
a
krkavec ďobe
posledné kusy
mäsa
z tvojej
ustaranej hlavy

dokonalý pohľad
na kôpku kostí
ktorá vydáva sa
za minulosť

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár