v zhluku trtošenia surovo pôsobiace útržky zimy pasujú končeky prstov za rytierov zajatie štyroch stien oblasť mĺkvoty najhrubšieho zrna smeje sa bezchochmesne bledej tvári sedíš sám a krkavec ďobe posledné kusy mäsa z tvojej ustaranej hlavy dokonalý pohľad na kôpku kostí ktorá vydáva sa za minulosť Blog 8 0 0 0 0 Komentuj