Asi predpokladáš, že sa držím statočne. Máš pravdu. Čelím nástrahám chladničky a iným hrozbám kuchyne. Zrejme ti teraz behá po (imaginárnom) rozume otázka "Ako to to dievča dokázalo?"
Nuž...nemali sme doma žiadne sladkosti (až na tú Milu, ktorá mi stále tróni na stole).
Ale áno, tvoje námietky sú oprávnené. Mohla som si ísť kúpiť niečo sladké, mohla som si kúpiť čokoládu, či inak zhrešiť.
Ale nutkanie premáhať sa na dlhú a úpornú trojminútovú cestu do obchodu nebolo až také naliehavé. Schody sú strmé a veľké...čo ak sa pošmyknem? Netreba riskovať.
Ale aby si nepovedal, že som "lenivá", dala som sa na cvičenie. Ktosi mi poradil kardio workout (ale uznaj už len to slovo KARDIO znelo odstrašujúco), nuž som skúsila len workout. Po štvorminútovom (no dobre tak trojminútovom) WORKOUTE brucha v prevedení a lá novonarodené tulene nasledovala dlhšia prestávka, po ktorej som uznala, že pokračovať vo zvolenom cvičení, nie je práve najvhodnejšia idea.
Som však nejaký ten bojovník. A preto som usilovne na youtube hľadala efektívnejšie cvičenie na spaľovanie tukov. A misia bola úspešná.
Jóga sa mi náramne pozdávala. Raz sa mi o nej ktosi zmienil, že sa len "troška ponaťahuje, tu a tam na posteli" a to je celé. Ideálne riešenie pre mňa! Už som sa nazdávala, že som našla svojho celoživotného spojenca a naplánovala som si cvičenie dokonca hneď na ďalší deň.
A čo som si povedala, to som aj urobila. Z "naťahovania na posteli" sa však vykľula snaha o udržanie si akej takej dôstojnosti v jednej polohe a nezložiť sa hneď na zem. Zistila som, že mám vážne problémy s rovnováhou...alebo skôr vnútornou harmóniou, ako tomu jogíni vravia.
Vraví sa, že pomaly ďalej zájdeš. No ni?
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár