Bola tma. Bol to ten typ tmy, ktorý sa od čierňavy premieňa na teplo. Na lepkavú smolu, ktorou si môžeš pokryť celú dušu a nechať ju sa v ňom utopiť.
Bolo to v poriadku. Tmy také bývajú.
Už ich poznala naspamäť. Prišli a rozvírili hladinu, na druhý deň akoby tu ani neboli. Nezostala po nich ani šmuha.
No to, že niečo nemá hmatateľný dôkaz, neznamená, že to neexistuje. A možno to bolo reálnejšie ako každodenná realita. Lebo každodennosti sa dá uniknúť obmieňaním činností. Ale tme...tme, tej nikdy neunikneš.
A až teraz si to uvedomila...že temnota bola teplá, dobrá, milosrdná...no hlavne teplá. A to stačilo. To úplne stačilo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár