Tak a je to tu znova. Hlavy plné nápadov, plánov, snov a horúčavy. V tomto období sa mi ešte viac ako inokedy nechce hovoriť, myslieť a činiť všetko tak ako si ostatní želajú. Eufória voľnosti. A zvuk motoriek
A moje milované Taliansko. Nič viac si nemôžem priať. A ešte ak sa naplnia moje diabolské túžby, tak som in seven heaven. Môžte mi vyliezť hrozne vysoko, lebo aj tak bude po mojom a nebudem si opäť zas raz všímať nič - vás. To nie je egoizmus, to je láska k letnej slobode. Teraz, kompletne bez akýchkoľvek záväzkov, s čistou hlavou a telom zaplneným energiou sa to stáva. Nechcem na seba pútať, resp. inak ako ty myslíš. A už som na inom mieste.
Och, práve som to zacítila. Nádhera! Zas som tam. Nie je to klasika. I keď by mohla byť. Nádherný letmý pohľad, potom úsmev, ale zas odhodlanie nikde. Zas?! Všetci ste asi rovnakí. Fajn, aspoň rýchlejšie zabúdam. Aj tak tam znova bude ten. Známy, veľmi. A keby bolo po mojom, história by sa opakovala, no trvala by dlhšie, ale inak ako si ty praješ.
Prečo by sa to nedalo? Že vraj sa mi to nepodarí. Ale skúsim! Kiežby na mňa šťastie žmrrklo. Chcem byť užitočná, baviť ma to baví, hodnotenie tiež nebude zlé a hlavne mi to predĺži onú chvílu.
Mohol pomôcť. Dobre vedel čo chcem. Sakra! Vráti sa ti to samo. Za stránkou ľahostajnosti to neskryješ, lebo aj tak viem kto si. Tak nekecaj a nájdi
Toto bolo neplánované. Ale či najlepšie sa uzná časom. Aj tak najviac milujem rozšantenú motorku! Ktorú nemám.
Ktovie kto sa odhodlá. Žeby nikto ako minule? Nenechaj si!
Nech sa smejem. Smejem sama pre seba. Na všetkých a všetko. A TY nevytrhneš pohľad. Na, bojuj. Ale prehraj
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.