,,Buď rozumná!"
Jeho slová vyzneli tak úprimne, až im skoro ona sama uverila.
Sú to takmer posledné slová, ktoré od neho počula.
Slová, ktoré vyjadrujú všetko, čo v živote chce dokázať.
...
A predsa podľa nich nevie žiť. Nevie a nemôže. Predstierať či žiť v pravde, ktorá ju pomaly ... zabíja?
On ju zabíja. Ničí ju. Všemožne snažiac sa vrhnúť jeho pazúry do jej bledej, jemnej pokožky, ktorá pripomína hebký povrch zimného kabáta, na ktorý v noci padá studený a sypký sneh.
Je rozprávkovo zamilovaná do princa s krásnymi kučeravými vlasmi, s modrými očami a detským úsmevom. Nikdy však nepocítila jeho lásku. Skôr ako by ju pocítila, predchádzajúce pazúry ju vytrhli z náručia plného kvetov, ktoré sa v jarných mesiacoch rozplývajú nad mestom zaľudneným ľuďmi, hltajúc prvé lúče slnka, ktoré tak potrebujú pre svoj malý život.
...
,, Buď rozumná!"
Ešte dlho jej znelo v ušiach a doznievalo v srdci. V srdci, ktoré keď vidí srdce darované od neho, plače. Plače a potichu stoná, pretože v tomto nedokáže byť rozumné. Nedokáže nemyslieť na predchádzajúci večer s ním. Spomienky hlboko vryté v pamäti a ešte hlbšie tam, kde to bolí najviac.
Vzdali sa. Obaja. Jeden preto, že musel a druhý pre seba. Nebojujú. Čakajú. Čakajú na čas, ktorý sa pomaly vnára do dejín Veľkej Moravy, cez Dunaj až po Labe, na palubách lodí, ktoré sledovali. Sledovali a znova len čakali, kým prejde tá posledná a oni sa potom opäť musia postaviť a začať kráčať do života plného žiarlivosti, závisti a prepychu.
...
,,Buď rozumná!"
Dvojica slov, ktoré pre ňu neplatia.
Paradox nepodstatných vecí obohatených spomienkami.
A pritom nechceli tak veľa. Iba jeden druhého. Žiť ja pre teba a ty pre mňa. Cestovať a spoznávať nové krajiny a národy alebo len kúsok cesty, ktorý už poznali naspamäť. Stačilo im možno iba tak málo.
Sám si mi raz povedal, že človek je tvorcom vlastného šťastia a života. A ja ti to dnes vyvrátim. Pretože ja si ho chcem vyrobiť a nemôžem !!!
... chcem vyrobiť šťastie pre nás, ktoré nám bude svietiť v tmách a vo svetle nám ukáže svoju tvár. Ktoré navždy bude sprevádzať naše životy a neodkloní svoju púť od jeho vyznavačov.
... chcem vytvoriť život pre nás, ktorý nás stále bude viesť po tŕnistých cestách a my ich budeme zdolávať. Ktorý nás bude milovať a my budeme milovať jeho.
A predsa nemôžem!
Milý známy! Ja počkám s presvedčením, že dvaja ľudia si vedia byť súdení. Že neexistuje prekážka, ktorá sa nedá v živote nezdolať. S nádejou budem hľadať nové ubytovanie pre svoju dušu v inom chráme bez tých pazúr. Len aby som mohla byť s tebou ....
Poznáme sa len krátky úsek cesty. Ale ja budem i naďalej kráčať a teba prosím, neodboč!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.