Zivot sa len zahrava

Pisal sa rok 2007.

Blizil sa chladny december. Vietor piskal spoza okien a najlepsie bolo zostat doma pri teplom caji...

Oci mi zahmlievaju slzy.

A tak sa dvaja ludia spoznali. Pisali si, a pritom este netusili, co ich caka. Obidvaja verili v priatelstvo, no buducnost to chcela inak.

Nechceli sa unahlit. Nechavali tomu cas. Obidvaja este nevedeli...

Ona bola male dievcatko, ktore sa snazilo spoznavat svet cez dobre i zle skusenosti. O laske medzi muzom a zenom nevedelo vela. Nevedala, ze muz moze byt jemny, mily, laskavy a hovorit len krasne zalubene slova. Poznala iba bolest a neraz utrzila i rany. A to nie len na srdci.

On bol mlady sredoskolak, ktoreho cakali skusky. Mal vela priatelov a vzdy si myslel, ze dievca pre neho nevyrastlo v tomto meste. Nehladal ju, chcel sa prekvapit.

Obidvaja o sebe vedeli. Pisali si svoje dennodenne zazitky a dni ubiehali, mesiace si podavali ruky....

Januar vystriedal februar. Nebol to mesiac lasky, a predsa v nom vzniklo cosi velke.

Pozval ju von. Nemalo to byt ziadne rande, nic od toho neocakavali.
Ale bolo im spolu dobre.
Ona z neho nespustila oci, on pocuval jej hlas. Po kazdom slove, prisiel usmev, po kazdom usmeve prislo slovo.
Nevedela co ma cakat, radsej necakala nic. Ci sa bala niecoho noveho? Nebala, ale neverila..

A tak presiel prvy den,ktoremu dala nazov piatok. Piatok na ktory stale spomina a nikdy nazabudne.

Na druhy den ju cakal tazky den. I ked bola sobota, musela ist do skoly. Srdce mala stale prazdne, necitila nic. Seminar, na ktorom bola, jej do zivota vela nedal. Myslienkami bola inde, nenudila sa. Jej rozum jej stale hovoril, ze pride nieco velke.

Vecer isli spolu von. Citila sa pri nom dobre, ba vynikajuco. Chcela ho. Uz vedel nie len rozum, ale aj srdce. Ale stale tam bol strach, no nevedala z coho....

Nedala, pondelok.. PONDELOK!!! ♥

Sposob nebol najvhodnejsi, ale bol. Otazka ju prekvapila, i odpovedala.

O tom, ze mal odist z tohoto mesta vedela. Ale bolo to este daleko. Nevenovala tomu pozornost. Nepripravovala sa, ze by mohla ostat bez neho.
Travili spolu skoro kazdy den.

Ich prvy bozk sa da opisat ako ... nezny ako vanok a krasny ako zapad slnka. Ich srdcia zostali spolu...
Hadky nepoznaju, vsetko sa da vyriesit.
Prezila s nim zle chvile, kedy boli slzy hlavnym panom.
Prezila s nim krasne chvile, kedy laska je hlavnou panou.

Nevedela, ze laska toho tolko zmeni. Nevedela, ze vie az tak milovat. Nevedela, ale spoznala.

Ale musia sa rozlucit. Nemoze byt zivot taky krasny.
Ona si neveri. Neveri, ze dokaze zvladnut nieco take tazke ako ju caka. Neveri si a pomaly citi ako ho straca. Ako straca svoju velku lasku..

Dni sa menia na cierne. Usmev nahradzaju slzy. Utlaca sa do seba.

- Nevie co bude, nevie, ci budu stale spolu, ale strasne si to zela.
Myslela uz aj na to... na to slovo.. to zle... ktore radsej nenapise. Nevie, ale dufa.. Slzy jej nedokazu dovolit mysliet... Radsej nemysli. Nechce..

Odchadza ako ten vanok a svoj zivot prenecha jemu. Jej laske, ktoru nadovsetko miluje...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu