...keď nedostane človek po čom túži
...plač a beznádej mladej devy
...keď myslíš na smrť, čo keby
...keď nieje tam nič len zbabeľstvo
...keď hrá niekto priateľstvo
...keď jediná téma sú peniaze
...človek na človeka sa neviaže
...láska sú len bozky vášne
...keď slovo milujem nieje myslené vážne
...keď chýbaš mi počuješ príliš často
...keď cítiš že nemáš na to
...chlad celé tvoje telo zmáha
...nieje to nič iné ako zrada
...keď človek plače
...no najväčšmi, neznášam peniaze!
Po tom ako som spoznala ľudí z celého sveta, rozdielnych kultúr, spoločností, myslela som že "domov" je miesto môjho kľudu a pokoja. Somálsko, Nigéria, Irán, Afganistan, Izrael, Nepál, Azerbajdžan... rozprávam sa denno denne s ľudmi z týchto krajín, s ľudmi čo museli utiecť od vlastných rodín aby prežili, s ľudmi čo statili všetko no predsa v nich žije nádej a láska. No akonáhle som došla do Európy, vidno všetok ten humus, peniaze, jediná vášeň Európy...
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ciernaruzicka
24. 12.decembra 2007 00:07
pekne napisane,to hej..ale ze to je pravdive a skutovne to je nie je dobre
3
jo pravda to je , a kricat to mozeme sto raz a ci i viac , ale kto raz vstane a da ludom za vrece nadeje ??? to my, my sme ty ,co to mame v rukach , tak podas ju ??? podas ju ked jej bude treba ???? a podam ju ? a ...... pekne len tak dalej !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! ..)
4
vazne dobre!mas pravdu. niekedy ludia , co maju malo su skutocne bohati. a ti co maju nadej, taki su stastnejsi.
Napíš svoj komentár