Vstaneš skôr,ako celý svet? Tesco Expres je už otvorené. Vraciaš sa z práce neskôr,ako celý svet,Tesco Expres je ešte otvorené.
Rada pozerám do poličky,kde je zlacnený petržlen za 15 centov. Už je trocha inej farby,ako zelenej,ale vôbec mi to nevadí.
Majú v ňom dve samoobslužné pokladne. Dodnes som presvedčená,že pri jednej ma okradli,keď som si medzi dvoma pracovnými šichtami šla kúpiť rýchlo kávu a peňaženku si len tak ledabolo strčila do vrecka na kabáte. Prvýkrát v živote.
Kým som si to uvedomila,niekto si už medzičasom z mojich pár peňazí na účte stihol kúpiť niečo vo večierke, a niečo viac v DM-ke. Vo večierke podľa mňa cigarety. A nad zvyškom som nepremýšľala. Iba som vo vyšetrovačke povedala,že ak aj tie peniaze neuvidím naspäť na účte,tak to nejak prežijem, a vlastne sa vôbec nehnevám, lebo verím,že z nich boli nakúpené potrebnosti, a nech teda padnú na úžitok.
Vyšetrovateľ na mňa najprv pozrel so zdvihnutým obočím,ale potom sa pousmial a ďalej sa pýtal:
“Čo ste mala oblečené?”
Vždy keď tam odvtedy idem,beriem si tašku.
A vždy keď tam som,premýšľam,či sa ten niekto,kto si kúpil veci z mojich peňazí,neprechádza niekde vedľa mňa. Peňaženka sa našla,a nezmenila som ju. Takže premýšľam,či vie,že som to ja. A či by to urobil znova.
Veď ľudia to tak občas robia. Že skúšajú vašu cenu,vašu hodnotu,vašu hranicu, a to,či ste sa poučili z predošlých neuvážených chaotických rozhodnutí a chýb.
Dnes som si šla pred zatváračkou kúpiť slané tyčinky,na ktoré som ráno,keď som tam kupovala petržlen a cukor,ešte nemala chuť.
Blížila sa už šťastná hodinka a tak som pred sebou sledovala pani s čučom v ruke,ktorá ledva stála na nohách,ako úpenlivo škrabe z vrecák centy.
Útla predavačka jej trpezlivo niekoľkokrát vysvetľovala,že jej nemá čo vydať naspäť,pri čom sme si vymenili pohľad plný pochopenia. A potom jej ešte dala naspäť tých pár centov,ktoré jej nemotorne vypadli z vrecka.
Kúpila si za ne nakoniec ešte zápalky.
-“Vy si tu teda užijete”. Nadhodím s úsmevom iba tak.
-“Tá pani sem chodí často,to je ok.” Odpovedá jemne.
-“Toto je pre Vás,iba tak.” Hovorím jej,a podávam Kinder Bueno.
-“Preboha,to ste nemuseli. Ďakujem.” Usmieva sa a tvár má rozžiarenú o čosi inak,ako zo žiarivkového svetla.
Dnes je pochmúrny deň. Aj môj.
A ja som tak nejak špeciálne vďačná za to,že mám pod bytovkou Tesco Expres.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
ten, kto ta okradol, si kupil cigy. cize ziadne potrebnosti. najskor nejaka socka
Napíš svoj komentár