American odyssey part VI. 5 mesiacov v jú es ej.

Môj život v jú es ej sa pomaly prehupol do druhej polovice a mne tak napadlo, že som vlastne ešte ani nezosumarizovala svoje dojmy, lebo od začiatku kým som prišla sa toho dosť veľa zmenilo a písať blog je momentálne zaujímavejšie ako robiť domácu z matiky. Takže poďme na to.

Inak pre utvorenie lepšieho obrazu, som v takom menšom meste v Oregone. Oregon je super, je tax free, čiže v obchodoch nemusíme platiť daň. Počasie je tu približne také ako u nás, ibaže toto sa tu považuje za high desert, čiže suchšie. Veľa snehu sme nemali, ale zato mrzne dosť a tu sa dostávam k môjmu prvému bodu, čo ma tu prekvapilo. Skoro nikto nenosí nejakú zimnú bundu alebo kabát. Proste vonku mrzne a ľudia chodia iba v mikine, dokonca jeden chlapec v šortkách a krátkom tričku, dnes som videla ľudí vo flip flopoch, alebo v capri nohaviciach. Dokonca moja „sestra“ z Mexika chodí iba v riflovej bunde, pričom by som očakávala, že jej bude zima, lebo v Mexiku ešte nikdy nevidela sneh.

Ďalšia vec – väčšina ľudí tu pri jedení nepoužíva nožík. Toto tiež nepochopím, namiesto toho aby si zobrali nôž a pekne to mäso porezali, sa budú pol hodiny trápiť s krájaním mäsa vidličkou. Väčšina ľudí tiež nepoužíva varnú konvicu (ani ju doma nemajú), čiže keď som si chcela spraviť čaj, tak som dostala odpoveď, nech si nalejem do hrnčeka vodu a zohrejem ju v mikrovlnke. O tomto som diskutovala s pár ľuďmi čo sú tiež v USA a povedali, že im sa stalo to isté.

Všetko je tu väčšie. Balenia jedla v obchodoch, autá, parkovacie miesta pre autá atď. Konzum, konzum, konzum.

Ľudia tu jedia divné kombinácie jedál. Proste nemajú problém si dať k sladkým palacinkám slaninu a vajíčka alebo nejaké mäso. Ďalšia wtf kombinácia – zelerové stonky s arašidovým maslom. Ja mám už len dosť, keď vidím, že každý na obede pije mlieko, podľa mňa k väčšine jedál sa mlieko nehodí, no ale okej. V obchodoch majú také divné veci ako balzam na pery s príchuťou slaniny, slaninová zubná pasta, slaninový „osviežovač“ vzduchu a podobné hlúposti. A to ich slávne Root beer podľa mňa chutí ako Listerine ústna voda.

V obchodoch je samozrejme väčší výber, oblečenie sa dá kúpiť lacnejšie ako u nás. Predavačky a čašníci sú vždy a všade ochotní a milí, nie ako u nás na Slovensku. Nájdu sa tu normálni ľudia, nájdu sa tu aj debili ako všade, ale s vyslovene zlými ľuďmi som sa tu našťastie nestretla, aj keď určite aj takí sa nájdu. Asi nikdy si však nezvyknem na Fahrenheity a míle, libry, stopy atď. Podľa mňa to je úplne debilný systém, neviem prečo to stále používajú. Vrchol bol, keď sa ma jeden taký chlapec spýtal: „So do you still use Celsius in Slovakia?“ … tak toto „still“ ma dosť naštvalo, keďže skoro celý svet používa celziové stupne, no ale niektorým to proste nevysvetlíš.

Host rodinu mám úplne super, cez Vianoce sme ponavštevovali ich rodinu. Proste predstavte si takú idylku – tie vianočné ponožky povešané na krbe, stromček, celá rodina v kuchyni, každý sa nejak zapojil do prípravy večere, najedli sme sa a potom sme si sadli do obývačky a mali sme takú vtipnú vec, každý priniesol zabalený nejaký vtipný darček, losovali sa čísla a podľa toho si každý vytiahol a otvoril darček a vždy nasledujúci človek čo ťahal, si mohol buď vytiahnuť nejaký zabalený darček, alebo zobrať niekomu inému a keď tá vec už bola trikrát „ukradnutá“ tak už vám to nikto nemohol zobrať.

Tak som sa tu za tých pár mesiacov celkom zabývala, som prekvapená, ako mi niektorí ľudia zo Slovenska vôbec nechýbajú, ako mi vôbec nechýba slovenská škola. Síce domov je domov, ale uvedomila som si, že by som si určite vedela predstaviť aj život inde ako doma na Slovensku, možno aj v USA, ale to mám pred sebou ešte dlhú cestu, lebo sa musím vrátiť domov a zmaturovať najprv a potom uvidíme. Každopádne získala som kopu super ľudí či už z Ameriky, alebo z iných krajín, momentálne viem, aké je to byť staršou sestrou a taktiež pomaly prichádzam na to, ktorí z ľudí, čo na mňa čakajú doma stoja za to a ktorí možno až tak nie. Celá táto skúsenosť ma dosť posunula vpred a donútila ma zamyslieť sa nad istými vecami v mojom živote a najlepšia vec je, že sa mi konečne sníva po anglicky.

 Denník

24 0 0 0 0

Komentuj

21 komentov k blogu