Vymyslené..

Keď som bola malá, vždy keď pršalo som sedávala na okne a pozorovala som malé kvapôčky ako poletujú vo vetre a padajú na studenú zem. Vždy som si predstavovala aké by to bola keby som bola nimi. Teraz keď sedím na okne, pozerám sa von na cestu alebo pozorujem kvapky dažďa ako padajú na zem, tak mi hlavou vŕtajú spomienky. Sú dobré aj zlé, no jedna z nich je najhoršia na ktorú už asi nikdy nezabudnem... Vždy keď som na tom okne sedávala, videla som ich ísť okolo nášho domu šťastných. Vždy boli spolu. Ani jeden deň nebol kedy neboli spolu. Jeden deň keď som pozorovala z okna ako prší, tak som ich zase uvidela. Boli zase spolu. Už sa lúčili... On šiel okolo nášho domu a ona kráčala opačným smerom. Keď ona kráčala cez prechod, akurát išlo oproti auto, ktoré dostalo šmyk, nestihlo zabrzdiť a narazilo priamo do nej. Chalan počul len hrozný buchot a tak sa otočil. Uvidel že na zemi leží ONA. Rozbehol sa k nej a začal na ňu kričať zo slzami v očiach nech sa zobudí. Vodič, ktorý to všetko spôsobil zavolal sanitku. Len už bolo neskoro. Dievča bolo na mieste mŕtve. Od toho dňa prešlo už šesť rokov, ale už ani jeho som nevidela prejsť okolo nášho domu. Teraz keď prší, vždy si idem sadnúť na cintorín pod prístrešok na lavičku a tam ho vždy stretnem. Každý deň stojí pri jej hrobe aj štyri hodiny. Stojí tam, pozerá na jej fotku, plače a sem tam aj niečo povie. Takto tam stojí každý deň, či je slnko či prší, vždy je tam sám plače a spomína. Už šesť rokov som ho nevidela z niekym sa rozprávať alebo sa smiať. Vždy bol sam, smutný a bez nálady. Tak veľmi som ho chcela osloviť, povedať mu aspoň niečo, ale nikdy som sa neodvážila... Ale raz keď som tam tak sedela a zase som ho pozorovala, otočil sa a pozrel na mňa takým nepríjemným pohľadom ako keby som mu niečo spravila a chcel by mi ublížiť. Asi po piatich minútach prišiel ku mne a spýtal sa ma prečo sa na neho stále pozerám, či niečo nepotrebujem. Ja som nevedela čo mám povedať tak som bola ticho. A aj keď som vedela, no nemohla som, ako keby mi niečo bránilo aby som mu to povedala. No konečne som sa po troch minútach ticha prebrala a povedala som mu všetko. Že pred šiestimi rokmi som videla, ako auto dostalo šmyk, ona zomrela a od toho dňa keď prší sedávam tu na lavičke a pozerám sa na neho vždy keď ho stretnem.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu