Aj tak to nebude nikdy to co som chcela

ked sa prechadzam po meste alebo trcim v mhd-ecke tak ma napadaju skvele texty co napisat do blogu
ale ked si sem sadnem ku kompu a klavesnici ktoru stlacam aj po slepiacky tak setky myslienky mi zrazu uletia...
slova vety uz nemaju taky krasny sled ani zmysel...sem tam utecie detajl pointa okamih pocit...
velakrat som rozmyslala kde je chyba
ved pamet mi sluzi..nebude problem to napisat znova...
ale s myslienkami je to ako zo zivotom a zazitkami..
je to vzdy len raz...bez opakovania a pretacania dozadu ..ved nemame magio od t-comu...
predtym ma to hnevalo...ze tak vela a uzasnych myslienok som sem chcela napisat..podelit sa s ostatnymi na co som prisla...
ale myslim ze som sa s tym uz pomaly zmierila...ci uz s pisanim mojich blogov alebo zo zivotom...
ten totiz ponuka vecsinou len jednu sancu...je neopakovatelna...
je to uzasny zazitok...ostanu len spomienky...pismenka...fotky...predmety..ostane smutno v dusi za tym co bolo..ale uz nikdy nebude...je len vyzva na nieco dalsie...nezodpovedana otazka...ponuka...pokusenie..,

teraz si sama davam otazku...aka mala byt pointa tohoto vsetkeho? asi len tolko ze zelam kazdemu aby nepremarnil svoju sancu...
aby potom nemusel pisat smutny blog o tom co mohlo byt a nestalo sa tak...ale aby pridal do tohoto smutneho pochmurneho pocasia slniecko, zazitok o tom ze nelutuje ze to riskol, je stastny...spoznal nieco nove a krasne...

raz aj ja napisem blog...o tom aka som stastna...lebo som stretla prave teba...a ty si dal mojmu zivotu novy rozmer...vdaka tebe som novym clovekom...nezalezi uz na tom co bolo...koho som stretla ani kto mi ublizil...lebo si tu ty...si moje vsetko...o tom pisat netreba...lebo to je zivot a ten sa pise sam

dakujem

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu