Birdz varuje: Tento blog je vážne nudný a naviac prezentuje mimoriadnu dávku schizofrénie
Vonku už dávno bola tma a z okna bol krásny výhľad na vysvietený, životom pulzujúci kopec v diaľke. (Ó bože, to nemyslíš vážne, taký trápny úvod? To nikto neotvorí!) Ležala na posteli a dívala sa na tmavý strop. Počula jeho dych vedľa seba. (Ale ono ešte nie je desať hodín!) Zazvonil mobil. Lenivo sa poň natiahla.
"No, ja len , ze keby si este chcela dojst, sme v tom podniku."
Ale no doriti. Prečo jej píšu? A prečo jej píše ON? Veď asi pred dvomi hodinami už dala vedieť, že nepríde. (Však kto by chcel mrznúť vonku, keď sa môže zohrievať pod perinou vedľa čáva?) No dobre, toto boli len rečnícke otázky, vedela to veľmi dobre. Odpísala, že naozaj už nedojde a vrátila sa k pôvodnej činnosti zírania na strop. (Bože, aké asexuálne!) Bolo to také divné. On ju volá von za nimi a ona sa tvári, že o ničom nevie. A ešte mu odpisuje z cudzej postele.
"...si slepá?"
"Ale choď, on nič nechce. Však sa so mnou ani poriadne nebaví."
"Ale veď nie som jediná, čo si to myslí."
"A všetci usudzujete podľa komentovania fotiek na facebooku! Koľko máte rokov, trinásť?"
"...."
Môže si za to sama. Alebo skôr môže MU za to sama. Nie nie, on nič nechce, nie nie, to nič neznamenalo, nie nie, on je len opitý....(Nie nie, ja nemusím, ja už ho vidím!).... Mala by sa cítiť vinne. Ale ona sa fakt necíti vinne. Tak sa aspoň cíti vinne, že sa necíti vinne. Ale čo na tom, piča je to proste! (....gradácia)
A to je koniec rozprávky o tom, ako bola jedna holka piča a ťahala jedného chalana za nos.
P.S.: Z, kým sa dostaneš ku kompu, asi na to zabudnem. Takže, ak to čítaš a ja som sa ťa ešte nespýtala, čo si o tom myslíš, napíš mi.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.