Už mi je pomaly trápne, že moja blogová kariéra pozostáva výlučne z frflania a že nikdy svoju školu nespomínam v dobrom svetle, ale niekde sa ventilovať musím.
Taký normálny pondelok: Ráno povinná prednáška s docentom, ktorý strávil väčšinu svojej kariéry v Japonsku a vždy, keď tam na pol roka alebo rok odíde, si všetci želajú, aby si ho tam nechali. Aby v nás podporil mienku, že je zákerná sviňa, oznámil nám, že minulý rok sa dve tretiny ľudí na polročnej písomke nedostali ani do polovice. A že nesmieme mať kalkulačky, lebo však aj takú odmocninu z tridsať musíme vedieť odvodiť na jedno desatinné miesto.
Na podvečerných cvikách sme mali mať výnimočnú úlohu – namiesto programovania v jazyku, ktorý nepoznáme, pričom cviká sú organizované tak, akoby sme v ňom už robili, sme mali merať vlastnosti autolakov. Niektorí sa vcelku tešili, ja som ale vedela, že cviká k jeho predmetu sa nedajú ničím zachrániť a aj keby nám povedal, že ideme robiť nový film pre Pixar, všetko by stroskotalo na organizácii.
Samozrejme som mala pravdu. Doniesol nám len jeden prístroj na meranie farby a jeden na meranie odrazivosti, pritom ani za svet nechcel, aby sme sa poskupinkovali po viac, ako dvoch (ak niekto nemal dvojicu, mal robiť sám, len aby to nedajbože niekto nemal o chlp ľahšie). Hneď bolo všetkým jasné, že to pri našom počte nestíhame. Aby to bolo ešte lepšie, na každú z troch vzoriek bolo treba deväť meraní. To aby sme z troch meraní urobili strednú hodnotu a potom strednú hodnotu stredných hodnôt. A to len pre jeden prístroj, pre druhý šesť na každú vzorku.
Musím sa priznať, mám síce IQ ževraj medzi 120 a 130, ale vlastne som strašný debil, nič neviem a všetko popletiem. Samozrejme, že nám pre červený normálny lak od Peugeotu a modrý metalický lak od KIA-y vychádzali takmer rovnaké čísla. Tušiac v tom zradu sme si zavolali cvičiaceho a ten si zavolal prednášajúceho. Poskúšali to a keď videl, že hodnoty sú 19,8 a 19,9 , povedal nám, že to je rozdiel, lebo –niečo s jednotkovou kružnicou a že to je uhol, takže 0,1 je vlastne veľa-.
No dobre, on vie, ako sa to robí, však tie prístroje sú jeho a celkovo sa vyzná v modelovaní autolakov, viedol aj nejaké diplomovky k tomu, tak sme mu verili a merali sme ďalej. Išiel okolo druhý cvičiaci a povedal nám,....
....že na tom máme kryt.
Hanbila som sa ako pes, nielen za svoju stupiditu, ale aj preto, lebo sme ostatných zdržovali tým, že sme museli opakovať meranie. Ale tak ako to mohli mať ešte aj v ruke a nevšimnúť si to? Zopakovali sme teda meranie a zistili sme, že rozdiel medzi červeným a modrým lakom bol v danej zložke farby nie 0,1 , ale niečo cez 40.
Okrem tohto všetkého sme ešte museli dokladať fotky vzoriek. Ale však načo by nás o tom dopredu informovali, alebo by doniesli obyčajný foťák, keď už sme tam mohli mať prístroje za 8000 eur. Tak sme hľadali niekoho s dosť dobrým foťákom na mobile.
Ako by som napísala vhodný záver... Ak sa po tomto všetkom nedostanem na skúšku (čo sa stále môže stať, ak mu prepne, on totiž nerád púšťa študentov vôbec ku skúške a má milión pravidiel, aby ich preriedil ešte cez semester), zabijem ho. A aby trpel, bude to na európsky spôsob.
P.S.: Vie mi niekto vysvetliť, ako môže na matfyze v zadaní domácej úlohy stáť, že vektor leží v uhle? Tak snáď zviera uhol s nejakým iným vektorom. A zišlo by sa dať aj vedieť, s ktorým teda, odkiaľ ja mám vedieť, s ktorým z tých zvyšných troch?
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
fxx
30. 3.marca 2011 21:17
ten kryt
3
toto sme robili aj my na prvom cviku z MaRTu, kvôli tomu farebnému modelu, s ktorým to robí a už si ani nepamätám, ktorý to vlastne je
5
no niekedy to býva dosť na h... a pri tom strese a zhone sa veľmi ľahko zabudne na kryt
6
meranie odrazivosti laku .. znie to nudne, no môže to byť zaujímavé
7
Za ten kryt si sa nemala hanbiť ty, ale ten prvý cvičiaci s prednášajúcim, ktorí snáď ten prístroj mali poznať
Napíš svoj komentár