Selena bola viac ako nasratá. Kedysi dávno mohol do školského časopisu prispievať ktokoľvek. Ale od dôb šéfredaktora J. sa všetko zmenilo, len úroveň nie. Ak chcela byť redaktor, musela vypracovať skúšobný článok. To by nebolo také hrozné, keby len na to mala viac času. A ešte aj taká hlúpa téma. "Moderná psychológia, časť III.: Sebanenávisť."

Čo už len sa dá napísať o sebanenávisti? Človek, čo sa nemá sám rád. A ani len tomu nejak nerozumela. Sadla si s povzdychom za počítač.

"...vyusťuje k masochizmu, znášaniu bolesti, ktorej sa jedinec môže vyhnúť, vyhľadávaniu takejto bolesti, alebo sexuálnemu uspokojeniu z týrania inou osobou."

"...pozorovateľná so širokou škálou sociálnych a psychických deviácií..."

"Jedinec svojím postojom k sebe vysiela signály okoliu, aby ho neakceptovalo, čo spúšťa blúdny kruh."

"...ďalším zo symptómov je neprestajný pocit neurčitého strachu o seba alebo svojich blízkych, čo vyúsťuje až do paranoje."

"...možná dokonca aj smrť z dôvodu poruchy metabolizmu..."

...



Zamračila sa na svoje poznámky. Už len z toho čítania si pripadala nejak choro. A nevedela, kto by teda o tomto chcel čítať. Takže ak to len zhrnie, nebude mať s tým úspech.

Zdvihla telefón a zavolala sesternici umelkyni, aby jej pomohla dať článku šťavu.
"Neviem, ako to ozvláštniť, čím ich zaujme článok o sebanenávisti? Taká blbosť! "
"Zlatko, nehovor tak! "
"...prepáč. Ja viem, že je to duševná choroba a nemala by som to brať na ľahkú váhu. Hovorím čisto len o tom článku."
"Ale čo si, tak som to nemyslela, zbytočne dramatizuješ. Na takej poriadnej sebakritike nie je nič zlé."
"Čo ja viem. Prečo by sa mal človek sám zdrbávať? Na to sú to ostatní. A vôbec, toto je viac, ako sebakritika."
"Ja viem. Však sa aj pohybujem v kruhoch plných deviantov. Neverila by si, aké je to inšpirujúce. Vytvoriť niečo, za čo sa na seba hneváš, pretože to mohlo byť lepšie. Ísť až za svoje vlastné hranice a tam zistiť, že to bolo nanič, lebo hranica je niekde inde. Ísť ďalej a stále sa rozvíjať, nikdy neskončiť s vlastným poznávaním a rozvojom. Sebanenávisť je ten najlepší pohon na svete."


Selena poďakovala a položila telefón. Keď si sadala späť k článku, priala si, aby aj ona v sebe našla trochu sebanenávisti.

 Blog
Komentuj
 fotka
majuri  30. 11. 2009 22:44
nechcem ta zase ja zadrbavat,prepac dopredu

jednoducho ta myslienka a zaciatok sa mi pacil,,tesila som sa ze to bude nieco zaujimave,,nie take otrepane,,ale ttoto jee strasne nedokoncene,,mam pocit ze si sa nedostalaa ani do polovice a uz si to sekla prec,,, kebyze natom viac popracujes,,rozvinies,,edela by som si to dokonca predstavit aj ako pribeh na pokracovania,,skoda toho
 fotka
allu  1. 12. 2009 10:42
jj...suhlasim s majuri.. vidi sa mi to ako skvely namet na dlhy rozvinuty pribeh..podla mna skvela myslienka..ale ja mam celkom rada aj taketo neurcite a nedokoncene konce, takze mne sa to paci
 fotka
mixelle  1. 12. 2009 17:09
selena sa má nejako rada ... nepoznám nikoho,kto by v sebe nemal ani trošku... ach..
Napíš svoj komentár