Bol začiatok decembra, náhle sa znížila teplota a v priebehu dvoch dní bolo všetko krásne zasnežené. Teda, či krásne, je otázne. Janka mala napríklad sneh rada, páčila sa jej jeho čistota a kľud, ktorý navodzoval, ale nie, keď sa musela uprostred noci trmácať slabo osvetleným kopcom. Mohlo byť okolo mínus desať a Janka začínala mať tejto zimy po krk, napriek tomu, že sa ledva začala.

Šli traja. Teda, aby sme boli presní, šli dvaja a jedného, opitého, viac menej ťahali so sebou.
„Pohni si, prosím ťa,“ zavrčala na Peťa.
„Janííí, ...ty si taká super,“ povedal Peťo smerom do zeme, „vieš...že ťa ľúbím?“
„Neľúbiš.“
„Ale hej, ľúbím.“
„Nie, neľúbiš. Miro, kopni ho do zadku, nech ho tie rečí prejdú.“

Miro sa zasmial. V skutočnosti mu to bolo trochu trápne, byť pri tom. Boli to fakt len reči človeka, ktorý je tak podgurážený alkoholom, že všetkých okolo seba miluje, alebo by ju chcel späť? Nejaká časť Mira si uvedomila, že kopnúť ho do zadku by nemusel byť taký zlý nápad.

Janka sa mu páčila. Mal ale pocit, že vždy, keď sa k nej snažil priblížiť, zaujala defenzívny postoj. Nebola na ľudí zlá. Sám presne nevedel, ako to vysvetliť, ale bol tu istý malý rozdiel. Jej stvrdnutá tvár naznačovala, že ten, s kým viedla dialóg, došiel po hranicu, za ktorú sa nedostane. Pôsobila pokojne, ale bola v tom určitá životná trpkosť. Rozmýšľal, či tu nemôže byť istý súvis s rozchodom s Peťom a nie úplným spamätaním sa z neho. A čo sa stane, ak Peťo začne vymýšľať? Nemal rád takýchto ľudí, čo si poriadne nevedia rozmyslieť, s kým vlastne chcú alebo nechcú byť. Chcela by ísť Janka do vzťahu s niekým, kto jej už raz ublížil?

Peťo si ďalej čosi mrmlal pod nos. Miro mu nerozumel, ale Janka mu odpovedala, že keď z neho nebude hovoriť alkohol, bude zrazu všetko inak. Aj tu si všimol nemilosrdnosť v jej hlase.

Janka samú seba rozhodne za nemilosrdnú nepovažovala. Práve naopak, cítila sa byť veľmi citlivou dušou. Ale možno si práve také niekedy obliekajú brnenie naviac. Zastávala názor, že byť v takejto chvíli hnusná je určite pre nich oboch lepšie.

Tým rozchodom jej dosť ublížil. Bola z nej jedna veľká rozcitlivená troska. Jedného dňa pozrela na parapetnú dosku, kde mala položený kvet, ktorý jej kedysi daroval a všimla si, že umrel. Nechápala, ako to, kedy sa to stihlo stať. Ako naň udivene pozerala, sestra sa jej spýtala, čo sa deje.
„Umrel mi kvet od Peťa... myslíš, že je to znamenie?“ (áno, rozcitlivené trosky často prechádzajú fázou fatalizmu)
„Hej a znamená to, že si ho zabudla polievať.“
Táto jedna sarkastická veta mala priam zázračný účinok. Janka si uvedomila, že sestra má pravdu a že sa len utápa v naprosto hlúpych myšlienkach. Vyhodila kvet a od toho dňa jej bolo lepšie.

Ťažko sa jej to priznávalo, ale stále mala na neho tak trochu slabosť. A asi ju aj bude mať, kým jej do života nepríde niekto iný, drasticky s ňou nezatrasie a neprinúti ju začať odznova. Dokázali sa spolu rozprávať a stretnúť sa na nejakej akcii, ale bol v tom určitý odstup a povrchnosť, neohrabanosť ľudí, ktorí nevedia presne, ako sa k sebe správať.

Peťo už kráčal o niečo lepšie a myseľ mal o trochu čistejšiu. Na chvíľu mu ňou prebleskla spomienka na Janku, ako sedí u neho na posteli a usmieva sa na neho. Bola fakt pekná. Život bol s ňou hneď o dosť krajší. Často uvažoval nad tým, či urobil dobre, že sa s ňou rozišiel. A v iných chvíľach zas nevedel, či s ňou mal niekedy začať chodiť. Kamaráti mu vyčítali, že žije v minulosti a upriamuje sa len na pekné spomienky. Možno mali pravdu. Strácaval sa vo svojich myšlienkach a už nevedel, čo je vlastne pravda.

Všetci traja sa cítili trochu divne. Ticho kráčali ďalej po zasneženom kopci s výhľadom na osvetlené mesto rovno pod nimi. Na vrchu ich z myšlienok vytrhla Diana, Jankina spolužiačka, ktorá prišla druhou cestou.

Išli spolu dole a vtedy ešte netušili, že to bude jeho ďalšia priateľka.


Malý pokus o analyzovanie ľudí a pitvanie ich vnútra. A od Tunidla chcem počuť (čítať), či mám insight
A čo je z toho pravda? Asi mi včera zomrela fitónia....

 Blog
Komentuj
 fotka
grietusha  4. 12. 2010 16:10
toto ti podľa mňa veľmi nejde. ja viem, že ľudia sú banálni, ale dá sa o nich písať aj nebanálne. a ty si už ukázala, že kreatívna si dostatočne, škoda, že to v tomto nevidno.
 fotka
tunidlo  4. 12. 2010 16:44
A hej, máš



Aj keď toto sa mi v prvom rade páčilo pre niečo iné, proste to na mňa pôsobilo tak príjemne ...
 fotka
galinka  4. 12. 2010 18:50
Po prečítaní mi napadlo niekoľko vecí, ale len jednu som schopná napísať priamo sem...



Máš to tu pekné, zimné
 fotka
sarah_whiteflower  5. 12. 2010 10:41
Tie tvoje "anzuovské" blogy sa mi páčili viac Ale aj toto rozhodne prevyšuje väčšinu "kvalitných" Birdz blogov, ktoré sú vysoko hodnotené za veľké prd.



Ale ak nabudúce napíšeš niečo také... však ty vieš aké... tak mi spravíš náladu lepšie
 fotka
cjubou  5. 12. 2010 15:15
Plants live, plants die, there is not much reason to cry.
Napíš svoj komentár