Bol piatok večer, najhoršia šichta. Ľudia radšej šli do krčiem a barov a tam sa rovno aj najedli. Dnešok bol dokonca ešte ľudoprázdnejší ako obvykle, k dotvoreniu dokonalé obrazu prázdnoty už chýbali len tie poletujúce veci z westernových filmov. K pokladni prišiel len jeden chalan.
„Hm, čau....počuj, tu dávate zdarma omáčku k objednávke, nie?“
„Hej.“
„Čiže bude v poriadku, ak si vezmeme len tú omáčku?“
„Noooo, ja neviem....“
„Čo? Prečo? Veď to je nelogické,“ spustil chalan s oduševnením rečníka, „keď si vezmem jedlo, je omáčka zadarmo a bez jedla prečo zrazu nie je? To jej hodnota stúpla? Alebo to máte rozdelené na omáčku, čo ide k jedlu a omáčku, čo sa predáva sama o sebe a má inú cenu, aj keď je to tá istá?“
„Hm, asi máš pravdu, mala by byť zdarma, keď ju už raz nakúpili pre tento účel...“
„Presne!“
Chalan si od Mareka vypýtal tak dvadsať malých omáčok, spýtal sa, či sa mu nezdá, že majú rádio príliš potichu, keď by si tu mohol urobiť pekný večer, keď už tu musí trčať, vzal tácku s omáčkami a vybehol na poschodie. Marek sa zamyslel aj nad tým. Však prečo by tu mal len tak postávať sám pri pokladni. Vypeckoval rádio a šiel si sadnúť k čítaniu Bravo girl (rozhodol sa infiltrovať babský svet). To bude znieť super, keď potom povie, ako v robote počúval hudbu a vyvaloval sa pri časáku a hranolkách zadarmo.
A čo sa stalo s Omáčkovým?
Mohla by som proste len pokračovať tam, kde vybehol hore schodmi na svoju tajnú party, ale lepšie bude, keď sa vrátim trochu späť:
„Neeee, čo tým myslíš, že vaši nejdú preč? Ja už som kúpil chlast, to kde mám akože skladovať?“
„Ja viem, ale neboj, mám plán,“ povedal Omáčkový. „Stretneme sa pred KFC.“
„KFC? Prečo?“
„Môjho brata kamoš pozná chalana, čo tam bude robiť....slepý a taký prostejší.“
„To sa ho chceš pýtať, či nám tam dovolí byť?“
„To je plán B.“
A tak sa v piatok večer stretlo pred KFC asi 15 ľudí, každý s Tesco alebo Billa taškou.
„Čaute,“ pozdravil Omáčkový.
„No čau. Plánuješ nás aj nejak zasvätiť do svojich plánov?“
„Viac menej. Proste ho trochu zamestnám pri pokladni a vy vybehnete hore.“
Omáčkový otvoril dvere, prišiel k pokladni, oprel sa lakťami o pult a kým poza neho schodami hore nenápadne bežali jeho kamoši, vyjednával omáčku zdarma. Vzal tácku s úlovkom a šiel ku schodom. V polovici cesty hudba zrazu zhlasnela. Pousmial sa.
„Neviem, či máte niekto niečo, čo sa hodí k tatarskej, ale keby náhodou,“ položil teatrálne tácku na stolík.
„To čo?“
„A to Funko?“
„No čo vám poviem, kdo umí, ten umí!“ povedal, otvárajúc fľašu fernetu citrus.
Marek si zatiaľ dole zašiel do zadu, tešiac sa svojmu plánu na večer a nevšimol si ani, keď asi o dve hodiny dole zo schodov spadlo opité dievča, štverajúce sa hneď naspäť. A neprekvapilo ho ani, že tam už nikto celý večer nedošiel, pretože z ulice to vyzeralo, že niekto si KFC zahovoril len pre seba.
Idea by Anzu and Tunidlo
Story by Anzu
Áno, som si vedomá toho, koľko vecí tam nedáva zmysel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dreamagall
10. 3.marca 2010 19:45
Inak tiež poznám takého Mareka, zhodou okolností sa tiež volá Marek.
2
ked rozdas dvadsat malych omacok desiatim malym cernoskom kazdy maly cernosko dostane dve omacky..........a co som tym chcel povedat? to ze som optimista a neratam s imperialistickym vykoristovatelom ktory by kazdemu jednu zobral a za druhu ho nechal pracovat...alebo som len naivny
4
Aaaaaach Bože, ako mi tu chýbali takéto blogy! To je úplne slasť si niečo podobné prečítať
Napíš svoj komentár