Samozrejme, v pondelok som ani nezačala, v utorok som to vytiahla a čosi si aj prečítala, ale berme to skôr len ako duševnú prípravu a v stredu som teda začala. Pôvodná kvóta bola tri otázky na deň. Myslela som si, aká to bude lahoda a ako vždy už podvečer budem chillovať, ale urobila som dosť veľkú chybu v úvahe.
Bakalárske štátnice boli blbosť. Jedna moja štátnicová otázka sa volala Euklidovské priestory, druhá Horný integrál ako limita horných integrálnych súčtov - bolo treba sformulovať vetu a dokázať ju. Čiže som si na štátnice prišla zopakovať skúšku z analýzy z prvého ročníka. Moje niekoľkotýždňové učenie spočívalo v tom, že som sa viac alebo menej naspamäť učila definície, vety a dôkazy, alebo aspoň ich náčrty (plus ešte počítanie príkladov na písomnú časť). Proste učenie sa o limitách, deriváciach, integráloch, aj viacrozmerných, interpoláciach, teórii množín, maticiach, pravdepodobnosti, grupách, okruhoch a poliach a ďalších veciach, čo už vám nič nehovoria. Nič samozrejme nebolo definované v trojrozmernom priestore, to by bolo príliš obyčajné.
Tešila som sa, že s tým je koniec, pretože pri týchto štátniciach "na rozdiel od semestrálnych skúšok nepôjde o detaily, ale o celkové porozumenie problematiky, o väzby medzi jednotlivými témami otázky a o ich hierarchiu". Celé to malo byť o niečo zaujímavejšie, pretože učenie sa o integráloch malo nahradiť učenie sa o tom, ako sa napríklad v počítačovej hre rátajú tiene, ako sa objekty orezávajú na obrazovku, ako sa kalibruje kamera, ako fungujú autonómni agenti a podobne. (Ale v druhom predmete na mňa vyskočila napríklad otázka "Rozloženie priestorovej krivky vzhľadom na Frenetov repér", čiže aj tej teórie s dôkazmi sa ešte dočkám, yes!)
Lenže, čo som si neuvedomila, je to, že teraz je toho oveľa viac. Predtým bola jedna otázka často veta plus dôkaz, alebo jedno odvodenie, alebo popis jednej metódy. Teraz je jedna otázka aj 20 strán v skriptách, v jednej sa napríklad spomína 7 algoritmov. V lepšom prípade tam naozaj celá otázka je. V prvých piatich otázkach, čo som si prešla, som stihla nájsť kopu vecí, ktoré mi nič nehovoria a ktoré nikto nikdy neodprednášal. Keď je to ešte niečo ako algoritmus Nichol-Lee-Nichol, tak dobre, mám Google (hoci neviem, ako na ňom nájdem vzájomné konverzie medzi šiestimi spôsobmi reprezentácie objektov v počítačovej grafike), ale keď podotázka znie "modelovanie 3D scény", tak čo k tomu má človek povedať? A ešte máme aj pána, ktorý zásadne nepreberá to, čo treba na štátnice, napriek tomu, že on sám vám povie, že to tam bude, čiže celý jeden povinný predmet si musím niekedy vypracovať s pomocou Googlu a dúfať, že to bude dobre.
Inak nie, toto nie je hystéria už po druhom dni učenia, len sa mi tak zachcelo o tom napísať. Hlavne preto, že už pred hodinou som sa mala vrátiť k raytracingu. Uvidíme, či sa moja pracovná morálka časom, keď dojde stres, zlepší.
P.S.: aj tak mi to na veľa nebude, lebo neviem programovať.
P.P.S.: ale po večeroch sa neučievam, čo znamená niekedy game night!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
galinka
25. 5.mája 2012 20:47
Nepoznáš niekoho z vyšších ročníkov, čo by to mal vypracované?
Napíš svoj komentár