Ako rieka teciem zivotom, nesiem v sebe to dobre i to zle. Na ceste k poznaniu, cez mnoho prekazok, ako domov ktory nema miesto. Viem schladit, viem i hriat, vo vlnach citov v sebe skryvam svoju dusu. Viem i nasytit, i napojit, prudy myslienok..vsak tecu dalej. Ale raz moja put skonci, ked dostanem sa k poznaniu, ked posledne vlnky mojich citov splynu v jedno...a moj pramen vyschne..

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
monya  25. 7. 2007 23:21
vidim, ze aj ty mas sklon prirovnavat sa k veciam ale paci sa mi to
2 
fotka
dona28  26. 7. 2007 15:21
pekné pri riekach ,vlastne pri akejkoľvek vode sa dá presedieť a premýšľať veľmi dlho...
Napíš svoj komentár