Dni a roky, stretli sa spolu. Milove kroky, nesuce smolu. Len stopy vryte, v nasich mysliach. A city skryte, v nasich srdciach. Ovladli sme svet, na znamost sa dava. Uz vyschol ten kvet, ked zmietla ho lava. Lava nasich cinov, horuca a silna. Zomrel nasou vinou... Luto nam ho nie je.. Sami sme to chceli, ked chceli sme byt smely, no prehrali sme a dnes to vieme. Sudi nas ten co veril v neho kazdy, a nase ciny obesi na povraz, ked slnko vyjde uz len raz, ked mrtvi s zivymi obijmu sa v dazdi. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj