Sedím si v kupé, noviny v ruke, kamenný pohľad, derie sa cez ľudí. Nesedím sám, i spoločnosť mám, radšej sa pobrať, nech ma to nenudí. Upreté pohľady, zvolnili opraty, držia ma nakrátko, predsa len zostanem. Čo už mi ostáva, smrťka tu postáva, s kosou len naľachko, k cieľu sa dostanem. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj