To všetko, čo je v nej skryté a popierané kamkoľvek sa pohne (vo mne...)

Spovedáš mi dušu
Slová večne uväznené vo mne
Poeti píšu o čase kedy by mali kričať
a nie na papieri mlčať

Najkrajšie slová aké mi kto vyjavil
Nie som schopná inému po Tebe uveriť
Sú to len všetko hry na lásku
Nie som schopná ľúbiť
a odmietam byť ľúbená

Odchádzam preč z vlastného dohľadu
Unavuje ma neustála kontrola samej seba
že sa už na tom obľúbenom mieste dušou neocitám
Uletel nám kŕdeľ vtákov

Kto som ja, že sama sebe zakazujem nahlas kričať?
Kto som ja, že sama sebe si dovolím ubližovať?
Kto som ja, kým som bola, že som v Tebe toľko videla?

Dovoľ mi
vysmiať sa samej sebe do tváre
Je vo mne dieťa naivné a hravé

Vsadila som na bolesť duše
aby som sa mohla dotknúť vlastného sna
Uletieť na nebezpečné miesto poslednýkrát
Po týchto slovách ucítim chuť dna
Po tom jedinom túžim
Byť schopná egoisticky odpúšťať samej sebe
a zabúdať na skutočných vinníkov
ako oni zabudli na skutky plné míľnikov

Ukradnutý kúsok z Teba
vídavam pri každom pohľade do zrkadla
Uhýbam sa vlastným očiam
Ako som len úboho padla?
Bolí to vidieť odraz niekoho kto hlasite kričí
Túžila by som po jednom
Povedať ako mám všetko v p*či

Jediný deň som smela
s Tebou uletieť pred tým kŕdľom vtákov
Cnie sa mi za mojou hrdosťou
Pokoril si ju ľahšie každým dotykom
Si mojou melódiou v hlave,
ktorú si nesmiem nahlas pískať
Si ňou a aj ostaneš
večne a drzo vo mne

Už nepíšeš básne
Nesmiem ťa poprosiť trikrát
Rušiť z páperia krídel
Ako sme zvykli hrať tú hru
že ja som tu pre Teba
a Ty pre mňa

Súčasťou mňa sú mnohí
Každý si svoj vlastný spôsob života zvolí
Sme len otrokmi samých seba
Striasa ma zo slabosti
Budem sebcom
Prestávam byť idealistom

Vždy si tvrdil, že každý od Teba odchádza
a nemáš sa o koho oprieť
Odpusť mi tú drzosť
a poďakovať ti slovami
v ktoré sama odmietam uveriť
Sám si za to môžeš
pre sleposť
Zabudol si hneď ako si uvidel svetlo
...umelé?

Svieca v tme dohorieva
Sfúkla som ju sama
Ihrával si sa s jej knôtom
Hral si sa na život v symbióze

Škoda len, že nemám dar zabúdať
Škoda len, že nesprávnym ľuďom sa dáva zbohom
...a predsa správnym

Budeš len spomienkou,
ktorá na mojom cite parazitovala
Nesmelo vyslovené zbohom na perách
Hryziem si do jazyka

Zápach minulosti
Z klamlivých sľubov ma napína
Neznesiteľné pocity prenesené do prítomnosti
Z neutíchajúcej viery v Teba mi prepína

Raz ten cit vo mne nebude môj
Bude cudzí
...luhármi utlmený
Nezabúdam

Usmievam sa cez slzy
Avšak líca mám príliš suché
Neuľavím si
Tíšim si vnútorný plač
Dusím krik
Bolí popierať pravdu

Pravdu jedinú

Tieň ukrytý a popieraný v nej
kamkoľvek sa pohne
Bral si jej svetlo
v obdobiach vlastnej tmy
Bral si ho mne

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu