Čokoľvek Z. spieva, má v sebe Elvisov feeling. Má ho v pohyboch hlavy, mrkaní, vo frázovaní. Je tam Elvis, nech je pôvodný spevák hocikto... okrem Káju Gotta. Ten znie vždy ako Kája, vždy je naňho vhodný čas a do každej jeho piesonky sa dá vsunúť, že oči mám sněhem zaváté. Karaoke duety Z. zvláda sám a po/popri karaoke sa vždy tancuje.
-že bývať sa dá aj v imaginárnej šálke kakaa
Oprela som sa o zárubňu a sledovala, ako sa Z. nakláňa nad toľko obávanou zapekanou cuketou. „Čo robíš?“ Otočil sa s previnilým výrazom, ústa plné mäsa a predsa sa našlo miesto aj pre jamky v lícach. „Nič. A ty čo ešte nedriemkaš?“ Musela som sa tej situácii zasmiať. V mojich rozospatých útrobách ostalo príjemne teplo, ako keď rukami objímete hrnček s kakaom, plný domova. Schúlila som sa v imaginárnej šálke a kakao mi vtieklo do uší, oblialo mi plecia, osladilo pery a ja som vedela, že tu chcem bývať.
-že kvety sa nelikvidujú
Na stole mi zavadzia už dlho nekvitnúce kalanchoe. Podľa mňa zo seba vydalo, čo mohlo a keď už celé mesiace len lístkami siaha po mojom notebooku, je čas sa rozlúčiť. Lenže uprostred kvetináčika je palička a na paličke srdiečko, ktoré mi pripomína, že niekto verí v moje pestovateľské schopnosti a teda ma musí naozaj ľúbiť. Takže kalanchoe stále dostáva ďalšiu šancu a ja od neho takisto, lebo kvety sa skrátka nevyhadzujú.
-že keď sa smejete z cudzích zlomených roštov, vrátia vám to
A vtedy sa treba presťahovať. Určitý druh spravodlivosti na svete stále funguje a tak sa ľahko môže stať, že raz pohár trpezlivosti vlastnej postele pretečie a tá ľudovo omieľaná posledná kvapka príde skôr, ako predpokladáte. Znamená to koniec nielen pre ľavú časť postele, ale aj pre neznesiteľné spolubývanie s vegánkou, ktorá zvracia z mojej slaniny v chladničke aj môjho príliš tichého pohybu v byte. Naučila som sa teda byť vnímavejšou k zjavným osudovým znameniam, nesmiať zlomeným posteliam a presťahovať sa v priebehu dvoch dní.
-že 100 filmov nie je veľa
Nezvykla som byť nijak veľký filmový fanúšik, zato Z. vie, kedy aký film ktorý režisér vyplodil a akú cenu zaň dostal. Nápad pozrieť si 100 filmov z 2019teho, kým tento rok skončí, bol, samozrejme, jeho. Takže som si vytvorila čsfd profil a pozerala jednu hlúposť za druhou, aby som ho trošku dobehla. „Time you enjoy wasting is not wasted.“ Fakt. Aj keď som si pozrela zopár filmov, ktoré boli bez debaty hlúpe, bolo super spolu ich dissovať a hľadať lepšie. Rovnako super je ležať mu na stehne a spievať si Whole new world, premýšľať, koľko hviezdičiek si ten Aladin vôbec zaslúži, počúvať zaujímavosti a tváriť sa, že viem na čo bol toto a tamto odkaz, v ktorom filme sa čo podobné objavilo a počítať, o koľko filmov je Z. predo mnou. Už nám ostáva len slabých 20 (jemu možno už len 13, kto mu to stíha rátať) a nakoľko sme začali až niekedy uprostred jari, tú stovku celkom určite zvládneme. 100 filmov nie je tak veľa. Zároveň je to s týmto všetkým okolo úplne najviac.
-že najlepšie kompóty sú hroznové
Tu nie je o čom. Tieto kompóty sú môj spriaznený kúsok špajze. My sme ich doma z hrozna nikdy nerobievali, takže číslo jeden boli pre mňa čerešne. Lenže hrozno, to je čerešňa bez vypľúvania kôstky. Ako keď si ľahnete do postele a gombíky paplóna už máte nachystané pri nohách. Sú to dopredu zaviazané tenisky, šaty z nekrčivého materiálu. Najlepšia fľaša, akú môže Z. z batoha vytiahnuť.
-že v Bratislave sa dá dýchať
Nikdy som nepremýšľala nad životom v našom hlavnom meste, ani len pri vypĺňaní prihlášok na vysokú školu. Bratislavu nie a nie. Tadááá, som tu. Táto naša metropola ma privítala po skončení školy s úškrnom, akoby ma dávno čakala. Z mojich piatich sliviek spred trištvrte roka je asi osem, z jednej zubnej kefky dve, z mojich perín jeho. Mesto mi síce stále neprirástlo nijak extra k srdcu, ale dá sa tu dýchať. Dá sa to počas nočnej prechádzky z Auparku, dá sa to v malom kine bez klímy, v tme na našej terase, na jeho pleci.
Pseudoblog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
tequila
6. 5.mája 2021 16:15
super takto si najst svoje stastie
Napíš svoj komentár