Prechádzky s diablom part_5

,,Emily," zašepkal som šokovane smerom k posteli na ktorej sedela moja pohrešovaná dcérka. Tá mi opätovala rovnako zarazený pohľad a ani sa nepohla.
Opäť ku mne doľahli zvuky krokov z chodby. Prebral som sa z prekvapenia a jedným skokom sa ocitol pri dcérke. Bez ohľadu na všetky možné okolnosti, zdvihol som ju z postele a priložil k hrudi. Obrovské bremeno mi padlo zo srdca, keď som si konečne naplno uvedomil koho stískam. Opatrne som jej prezrel celé telo, aby som sa ubezpečil, že nieje nijak zranená.
,,Ocko," prehovorila konečne a naše pohľady sa stretli:,,mama je...," začala, no okamžite som jej priložil dlaň na ústa. Nebol vhodný čas ani miesto na to aby sme sa rozprávali o mojej nebohej manželke.
,,Všetko bude v poriadku zlatko," pošepkal som jej a položil ju na zem.
,,Teraz ťa ocko zoberie odtiaľto preč," podišiel som k dverám a ucho pritisol na staré drevo, čakajúc na akékoľvek zvuky z druhej strany. V tomto momente neexistovala nijaká pomsta, nijaké vraždenie. Mal som len jediné želanie. Dostať svoju dcéru čo najďalej od tohto pekelného hniezda.
Úbohá Emily, zjavne stále v šoku, len postávala bokom a zvedavo, trochu vystrašene hľadela na svojho otca. Zdalo sa, že na druhej strane je kľud. Odvážil som sa teda pootvoriť dvere a dodávajúc si odvahu odistenou pištoľou v ruke, vykukol som na chodbu.
Prázdna a mĺkva ako aj celý dom. Chytil som Emily za rúčku a vytiahol von z tmavej izby. Pomalým krokom sme sa presunuli k schodisku. Každé jedny dvere na poschodí znamenali nekonečnú hrozbu. Ktorékoľvek sa mohli kedykoľvek otvoriť a znamenať koniec pre našu nádej na slobodu.
Presvedčený o správnosti svojich krokov viedol som dcéru poschodie za poschodím dole domom hrôzy. Tŕpnuc pri každom zavŕzganí, každom tieni, každom zvuku zvonku...
Prišlo mi neuveriteľné nestretnúť za celý čas ani živú dušu, keď vonku na parkovisku som si všimol toľko áut.
Už sme boli odpočívadlo nad prízemím, keď sa dole v hale čosi pohlo. V poslednej chvíli som sa skrčil za zábradlie a Emily pritisol k sebe. Pomedzi škáry medzi podperami som sledoval čo sa bude diať. Chvíľu bolo ticho. Začínal som mať dojem, že sa mi to zdalo, keď vtom prízemie osvetlilo blikotajúce svetlo. Vzápätí na to sa chodbou rozoznel čudný zvuk. Nízky, hlboký a zimomriavky vyvolávajúci. Ako keď sa modlia mnísi v budhistických chrámoch. S tým rozdielom, že v ich prípade to pôsobí ukľudňujúco, meditačne a tu sa mi hrôzou stavali vlasy dupkom.
Svetlo zosilnelo a do haly vstúpila postava. Pohľadom na horiacu fakľu v jej rukách som ihneď pochopil, čo je zdrojom toho matného mihotavého svetla. Zahalená do tmavého plášťa prešívaného striebristými niťami, prešla krížom cez halu smerom do chodby, na konci ktorej som predtým objavil veľkú okrúhlu miestnosť. Aké, ale bolo moje prekvapenie keď sa za prvou postavou začali vynárať ďalšie. Neviem koľko presne, no všetci odetí do rovnakých plášťov, s tvárami zahalenými do tmavých kapúcní.
Strnulý na mieste, neschopný pohybu, sledoval som tento výjav a strach opantal každý kúsok môjho tela. Nebol som už v situácii, kedy som zodpovedný len za svoj život. Teraz som chcel dostať do bezpečia svoju dcéru.
Vyčkal som kým, kroky a čudný hlboký zvuk zmiznú za buchnutím dverí kdesi na druhej strane domu a vstal som. Rozhodnutý zmiznúť čo najrýchlejšie a čo najďalej, vzal som Emily na ruky a vykročil dole schodmi, keď vtom...
,,Hej ty! Zostaň tam kde si!" ozvalo sa za mojim chrbtom. Prudko som sa otočil a o poschodie nad sebou, zbadal muža v maskáčovej uniforme so samopalom namiereným na mňa.
Zdrevenel som na mieste, zvierajúc dcéru v náručí. Nevedel som čo mám robiť. Jedno som ale vedel isto, na mieste stáť rozhodne nezostanem... nie teraz, keď som tak blízko slobody...


to be continued...


Pre tentokrát už opäť vyzývam prípadných čitateľov aby pomohli hlavnému hrdinovi zvoliť tú správnu z myšlienok, ktoré mu letia hlavou. Nech sa páči, je to na vás...:

a) pokúsiť sa zastreliť prenasledovateľa
b) utekať hlavným východom von
c) utekať do podzemia, teda tam odkiaľ prišiel
d) pokúsiť sa schovať niekde v dome
c) jedna z kombinácií a/b alebo a/c
d) odovzdať dcéru a zachrániť si aspoň svoj život útekom

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu