Neobzerám sa. To za nič na svete. Obzeral som sa dosť doteraz, stále, bez prestania, tak, že som mal dojem že už ani nehľadím vpred...
Výkriky spoza chrbta slabnú a môžem s kľudom na duši zdvihnúť vystretý prostredník tým smerom. Letmý úsmev na tvári a iskra v očiach. Hovorte si čo chcete, nemám záujem. Nepočujem už nikoho, počujem len svoje túžby a tie sú i mojimi plánmi.
Úzka tmavá ulička ma objíma ramenami no s pribúdajúcim úsmevom na mojej tvári, pribúda aj svetlo dopadajúce z jej konca.
Výčitky okolia neustále omieľané odháňam dlaňou ako otravnú muchu a zatínam zuby pri spomienke na svet ktorý si kedy dovolil sa nado mňa vyvyšovať.
Zanechávam za sebou obrovský neporiadok a nezaujíma ma čo bude s ním, nech sa uprace sám, presne tak ako vznikol. Keď som k nemu aj dopomohol, nech je to úrok za všetko...
Posledná prekážka, malý oválový smetný kôš, rozvalený stredom ústia uličky. Za ním krásny svet, plný slnka a nových výziev. Za mnou tma a zlosť, už len návrat by bol riešením, trest za to že som sa opovážil čaká niekde tam vzadu.
A prichádza výčitka, čakal som ju oveľa skôr. Nie všetci sú zlí, nie všetci môžu za to ako to je... sú takí pre ktorých sa oplatí vrátiť, tí ktorým budeš chýbať, tí ktorí stoja za námahu bojovať s tými druhými...
Zaoblená špička topánky kontaktuje kovový povrch smetného koša a ten bez váhania odletel na desať metrov... krok vpred a slnko ožaruje celé slobodné telo
Naprávam batoh na chrbte a s pocitom absolútneho egoizmu vykračujem do svetlom zaliatej ulice, kde je všetko veselé a šťastné...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Pekne povedane len nesuhlasim s tym egoizmom - nikdy nie je nikto pre koho sa oplati ostat. Ked si nepomozes sam tak ti nepomoze nikto. A ked si dokazal nabrat tolko sil a vsetko zanechat a vymanit sa zo svojho blbeho zivota tak si len mozes gratulovat a zvysoka kaslat na ostatnych.
Napíš svoj komentár
obcas by som aj ja rada takto odisla