Najprv bolo všetko v poriadku, ale zrazu, behom jednej sekundy sa všetko zmenilo.Zvláštne, ako sa všetko zmení v takom krátkom okamihu.Akoby žiariace slnko a svetlo v mihu sekundy vystriedal mesiac a tma.A sem tam svietiace hviezdy.Malé bodky vzadu, ďaleko.Symbolizujúce nádej.Ale je na dosah? Kedy? Kým k nej doletíte, už zanikne?
Bola úplne mimo, nevedela, čo má robiť.Rozbehla sa na most.Rieka si pokojne tiekla, jemne žblnkotala, mesiac a lampy sa odrážali na malých vlnkách.Zábradlie bolo postriebrené mrazom.ľadové, bezcitné.Bundu prevesila cez zábradlie, kabelku hodila na zem.jemnými dlaňami sa chopila zábradlia a držala sa ho, akoby sa topila a to bola jej záchrana.Ktovie, možno aj?
Cítila chlad, ako zo zábradlia postupoval na jej kožu, ako jej prenikal bunkami, chcela zamrznúť, nič necítiť.Mať ľadové telo, ľadovú kožu, ľadové srdce, zamrznuté pocity.
Pomaly, bolestivo, ako keď sa vám nôž zarýva do kože si uvedomovala ten bolestivý fakt - rozchod?
Víry myšlienok jej prúdili hlavou, nevedela ich zachytiť, nevedela, na čo má myslieť skôr.Na to, ako ho miluje.Na to, ako si vie predstaviť život bez slnka, život bez čokolády, ale život bez neho nie.Bez jej Damiena.
Ráno mala na svet iný pohľad.Cestičky, kadiaľ spolu kráčali v nej vyvolávali rozpoltené myšlienky.
Večer stála na zástavke.Bola noc, zas sa ligotali hviezdy a sem tam sa na oblohe ukázal aj mesiac.Auto umývalo cesty.Išlo pomaly, pokojne, za svojím cieľom.Kefami pomaly rozmývalo vodu na cestu.Okolo nej prešlo pár ľudí.Rýchlo sa ponáhľali domov.Cítila zvláštnu nostalgiu.A lásku.Ako auto umylo špinu z cesty, oni umyli špinu zo svojho vzťahu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
niphredilas
7. 8.augusta 2009 16:30
nakoniec to dobre dopadlo
Napíš svoj komentár