Obrázok bez popisu č.1050828
13 komentov
1
dollish
24. 5.mája 2018 18:37
Nechápem ako môžeš byť tak krasna!
4
@Dollish ďakujem dobrý foťák a trochu symetrie v tvári
@Gorgor áno, voňal naozaj úžasne, bolo pred dažďom, tak ešte o to výraznejšie
@Modrinkaa ďakujem nepodarilo sa mi nájsť všetky Tvoje komenty.. prišli 3 upozornenia, ale zatiaľ som sa dopátrala len k 2
@Gorgor áno, voňal naozaj úžasne, bolo pred dažďom, tak ešte o to výraznejšie
@Modrinkaa ďakujem nepodarilo sa mi nájsť všetky Tvoje komenty.. prišli 3 upozornenia, ale zatiaľ som sa dopátrala len k 2
5
@atropabelladona
Jasmín má až ťažkú vôňu. Mne viac voňajú ovocné stromy, také čerešne, no veď asi zato, že sa dajú jesť. Už onedlho sa nimi prejem, ja sa musím každý rok prejesť čerešní, aby som bol potom zase rok zdravý.
Jasmín má až ťažkú vôňu. Mne viac voňajú ovocné stromy, také čerešne, no veď asi zato, že sa dajú jesť. Už onedlho sa nimi prejem, ja sa musím každý rok prejesť čerešní, aby som bol potom zase rok zdravý.
6
@gorgor mne ovocné stromy voňajú veľmi slabo a často sa mi stáva, že už pri treťom privoňaní necítim vôbec nič. túto jar som zistila, že vôňa hrušiek ma viac odpudzuje, ale jablone a čerešne voňajú príjemne, no slabo. ťažko vybrať niečo najobľúbenejšie.. možno by to bol orgován alebo kvety rastliny Datura inoxia.
7
@atropabelladona
Keď som bol na Corfu, v takom olivovom háji a vedľa džungľa prirodzených krov, zrazu odtiaľ doslova vyšľahla dobre známa vôňa: bobkový list. Vonia neuveriteľne intenzívne! Ale tam mnoho rastlín vonia silno. Z našich mám rád ešte materinu dúšku. Alebo také vône, čo pripomínajú dectvo, lebo v prechemizovanom prostredí rýchlo mizne všetko prirodzené. Vôňu pestovaných kvetov nemám rád.
Keď som bol na Corfu, v takom olivovom háji a vedľa džungľa prirodzených krov, zrazu odtiaľ doslova vyšľahla dobre známa vôňa: bobkový list. Vonia neuveriteľne intenzívne! Ale tam mnoho rastlín vonia silno. Z našich mám rád ešte materinu dúšku. Alebo také vône, čo pripomínajú dectvo, lebo v prechemizovanom prostredí rýchlo mizne všetko prirodzené. Vôňu pestovaných kvetov nemám rád.
8
@gorgor to mi pripomenulo krásnu vôňu niektorých lesných rastlín napr. materina dúška, pamajorán alebo mäta. najmä tá mäta, od tej sa nikdy neviem odtrhnúť. v auguste je v niektorých lokalitách úplne všade.
9
@atropabelladona
U nás je mäty málo, ale tiež ju mám rád. Inak už kvitne bella dona! Mám ju rôzne nafotenú ešte z min. roku. A už rastú letné huby. Ja len toľko vezmem, koľko mienim zjesť. Často ich všelijako chránim, aby mali výtrusy a rozmnožili sa. No najradšej mám poľné a lesné kvety. Síce nevoňajú ktovie ako, ale zase sú ohromne pekné.
U nás je mäty málo, ale tiež ju mám rád. Inak už kvitne bella dona! Mám ju rôzne nafotenú ešte z min. roku. A už rastú letné huby. Ja len toľko vezmem, koľko mienim zjesť. Často ich všelijako chránim, aby mali výtrusy a rozmnožili sa. No najradšej mám poľné a lesné kvety. Síce nevoňajú ktovie ako, ale zase sú ohromne pekné.
10
@gorgor cez víkend popozerám les a uvidím, čo je nové v našej lokalite. som zvedavá najmä na lesné orchidei a myslím, že teraz by už mohol byť ich čas. les je fascinujúce miesto, no polia príliš nemusím, najmä v lete mi pripadajú nehostinné.. také ostré, pichľavé. zato les, ten pôsobí mäkko a jemne, až má človek chuť sa vyzuť a kráčať bosý
11
@atropabelladona
...bosý. To mi pripomenulo niečo. Skrátka napísal som takú poviedku, už dávnejšie, o prirodzenosti ľudských túžob, a nie len chodí sa tam na boso, ono to ide ďalej. Ale odohráva sa to na poli!
Chápem, ak niekto pole neobľubuje, no veď som tam v živote nestretol obdivovateľa poľných bylín. Mne však pole pripomína Island alebo Škótsko, alebo prosto také pusté pláne s ďalekými obzormi. Keby som veril na reinkarnáciu, tak poviem, že v minulom živote som isto žil na Islande. A pole v noci, to je ako z podsvetia. Aj o tom mám poviedku. (V. van Gogh miloval pole, a ja mu rozumiem.)
Ešte ma napadlo, sú rastliny, ktoré sú známe svojím "pachom", ale mne voňajú, napr. čremcha strapcovitá, vonia po mandliach, alebo rozmrvené ihličie douglasky tisolistej, vonia po pomarančoch. Naproti tomu atropa bella dona rozmrvená v prstoch nevonia lákavo... Tak nebezpečne! Vraj je sladká, musím ju niekedy ochutnať.
V lese musíš mať dobré lokality na fotenie. Tvoje staršie fotky boli úplne úžasné, u nás takých machom obrastených stromov niet. Ale veď ty vieš nájsť svoj detail, kde to pekne vyznie. Chodíš s tou kamoškou, tuším že sesternica, na tie foto-akcie? Vždy treba aspoň dvoch, sám sa človek dobre neodfotí.
...bosý. To mi pripomenulo niečo. Skrátka napísal som takú poviedku, už dávnejšie, o prirodzenosti ľudských túžob, a nie len chodí sa tam na boso, ono to ide ďalej. Ale odohráva sa to na poli!
Chápem, ak niekto pole neobľubuje, no veď som tam v živote nestretol obdivovateľa poľných bylín. Mne však pole pripomína Island alebo Škótsko, alebo prosto také pusté pláne s ďalekými obzormi. Keby som veril na reinkarnáciu, tak poviem, že v minulom živote som isto žil na Islande. A pole v noci, to je ako z podsvetia. Aj o tom mám poviedku. (V. van Gogh miloval pole, a ja mu rozumiem.)
Ešte ma napadlo, sú rastliny, ktoré sú známe svojím "pachom", ale mne voňajú, napr. čremcha strapcovitá, vonia po mandliach, alebo rozmrvené ihličie douglasky tisolistej, vonia po pomarančoch. Naproti tomu atropa bella dona rozmrvená v prstoch nevonia lákavo... Tak nebezpečne! Vraj je sladká, musím ju niekedy ochutnať.
V lese musíš mať dobré lokality na fotenie. Tvoje staršie fotky boli úplne úžasné, u nás takých machom obrastených stromov niet. Ale veď ty vieš nájsť svoj detail, kde to pekne vyznie. Chodíš s tou kamoškou, tuším že sesternica, na tie foto-akcie? Vždy treba aspoň dvoch, sám sa človek dobre neodfotí.
12
@gorgor k bosej chôdze ma vždy zláka lesný mach, ale väčšinou to skočí tak, že mám celé nohy od živice a na to sa popriliepa ešte ďalší neporiadok. ale veď niekedy to nevadí z vizuálneho hľadiska sa páčia polia aj mne, no asi by som sa tam nevydala na prechádzku. nevyvolávajú vo mne dobré pocity. jedna vec je dívať sa na polia a krajinu z okna a iné je to ísť sa tam túlať. keď sa nad tým zamýšľam, určitým spôsobom mi polia pripomínajú vlastnú malosť, slabosť a limity. naopak, les mi svojim spôsobom poskytuje akoby "spojenie so životom, s minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou". je fascinujúce hľadieť na starý strom a uvedomovať si, že tu bol dávno predo mnou a bude tu možno aj dlho potom, čo odídem. les mi pripomína život a jeho prirodzené zákonitosti. naopak, pole pre mňa určitým spôsobom zhmotňuje ľudí a spoločnosť ako takú, rozdeľuje život na roky a roky na ročné obdobia. v lese sa tieto prechody prelínajú, sú plynulejšie, nie sú ohraničené a odzrkadľujú vyššie činitele ako počasie, prirodzené rozloženie porastu.. v lese je všetko svojim spôsobom logické, pole je odrazom ľudských rozhodnutí. ak si môžem vybrať, chcem radšej premýšľať o prapodstate než o zákonitostiach ľudskej spoločnosti.
včera som si uvedomila, že akurát nastalo obdobie kvitnúcich líp. je to tiež krásna vôňa, ten strom symbolizuje slovanstvo. napadlo mi, že by bolo pekné ho niekam vysadiť.
čo sa fotenia týka, paradoxom je, že najlepšie sa mi tvorí samej. ako som už spomínala, fotky ilustrujú príbehy, ktoré píšem a vyberám si rôzne stereotypy, ktoré majú symbolizovať určité všeobecné skutočnosti. sesternica sa mi výborne hodila na postavu princeznej, ktorá bola nútená opustiť bezpečie svojho sveta a tak sa z nej stala zlá čarodejnica. zaujímavosťou je, že následne sa niečo podobné odohralo aj v jej vlastnom živote.. okrem toho fotím aj deti ale aj rôznych svojich známych. no fotky nezverejňujem z mnohých dôvodov. keď fotím seba, najradšej to robím v pokoji, sama, bez rušivých vplyvov. s "obecenstvom" nedokážem dosiahnuť uspokojivé výsledky.
včera som si uvedomila, že akurát nastalo obdobie kvitnúcich líp. je to tiež krásna vôňa, ten strom symbolizuje slovanstvo. napadlo mi, že by bolo pekné ho niekam vysadiť.
čo sa fotenia týka, paradoxom je, že najlepšie sa mi tvorí samej. ako som už spomínala, fotky ilustrujú príbehy, ktoré píšem a vyberám si rôzne stereotypy, ktoré majú symbolizovať určité všeobecné skutočnosti. sesternica sa mi výborne hodila na postavu princeznej, ktorá bola nútená opustiť bezpečie svojho sveta a tak sa z nej stala zlá čarodejnica. zaujímavosťou je, že následne sa niečo podobné odohralo aj v jej vlastnom živote.. okrem toho fotím aj deti ale aj rôznych svojich známych. no fotky nezverejňujem z mnohých dôvodov. keď fotím seba, najradšej to robím v pokoji, sama, bez rušivých vplyvov. s "obecenstvom" nedokážem dosiahnuť uspokojivé výsledky.
13
@atropabelladona
Pole je samozrejme umelá štruktúra, je ľudským dielom... to je jasné. Mne pripomína tie pusté zelené pláne v Írsku, v Škótsku, na Islande. (Briti si ale svoje lesy vykántrili sami, takže aj to je umelé). Možno mi polia pripomínajú pusté pláne Marsu, odkiaľ pôvodne pochádzam.
To chodenie naboso... nechápem. Skutočne to dokážeš? Veď vieš, koľko je tam všeličo pichľavého. Že živica na chodidlách, tak to je hrozné, nedá sa odstrániť. (Ja mám niekedy živicu na viečkach, až oči nemôžem otvoriť. Živica sa dá odstrániť jedine benzínom, v prípade očí ničím, treba trpieť, až to nejako zmizne.)
U nás je jedno také miesto v lese, kde nikto nechodí, ani sa tam neťaží, sú tam hlboké výmole, ťažký terén a jediná aká-taká cesta skončila, lebo odplavilo most. Tam som objavil buky, na ktorých boli ešte zreteľne vyrezané dátumy 1936-38, a mená ľudí, ktorí dávno nežijú. Diviaky tam majú svoje húštiny. Rastú tam dubáky, preto tam chodím. A ako dieťa som tam bol s otcom, neskôr som tam chodil ako do "svojho" kráľovstva. Takých miest je veľmi málo.
Nech sa ti darí s fotením. Ešte ma napadlo: Si vždy perfektne oblečená, i tvoja sesternica, nechodíte náhodou po kostýmy do sekáča? Tam totiž majú skutočne exkluzívne oblečenia práve vhodné na vytváranie zaujímavých fotiek. (Tá zlá čarodejnica, to je mi ľúto, moja tlačiareň ju nezvláda vytlačiť v normálnych farbách, je to perfektná fotka.)
Pole je samozrejme umelá štruktúra, je ľudským dielom... to je jasné. Mne pripomína tie pusté zelené pláne v Írsku, v Škótsku, na Islande. (Briti si ale svoje lesy vykántrili sami, takže aj to je umelé). Možno mi polia pripomínajú pusté pláne Marsu, odkiaľ pôvodne pochádzam.
To chodenie naboso... nechápem. Skutočne to dokážeš? Veď vieš, koľko je tam všeličo pichľavého. Že živica na chodidlách, tak to je hrozné, nedá sa odstrániť. (Ja mám niekedy živicu na viečkach, až oči nemôžem otvoriť. Živica sa dá odstrániť jedine benzínom, v prípade očí ničím, treba trpieť, až to nejako zmizne.)
U nás je jedno také miesto v lese, kde nikto nechodí, ani sa tam neťaží, sú tam hlboké výmole, ťažký terén a jediná aká-taká cesta skončila, lebo odplavilo most. Tam som objavil buky, na ktorých boli ešte zreteľne vyrezané dátumy 1936-38, a mená ľudí, ktorí dávno nežijú. Diviaky tam majú svoje húštiny. Rastú tam dubáky, preto tam chodím. A ako dieťa som tam bol s otcom, neskôr som tam chodil ako do "svojho" kráľovstva. Takých miest je veľmi málo.
Nech sa ti darí s fotením. Ešte ma napadlo: Si vždy perfektne oblečená, i tvoja sesternica, nechodíte náhodou po kostýmy do sekáča? Tam totiž majú skutočne exkluzívne oblečenia práve vhodné na vytváranie zaujímavých fotiek. (Tá zlá čarodejnica, to je mi ľúto, moja tlačiareň ju nezvláda vytlačiť v normálnych farbách, je to perfektná fotka.)
Napíš svoj komentár