Stretli sa 2 dni predtým, než on odlietal do Kóreje. Bolo to v januári, zima, sneh, ľadový vzduch, ona zahalená vo veľkom šále, zimnej bunde, čiernomodrá večerná tma - to si dodnes pamätá...
Dohodli sa, že sa stretnú pri Tescu, predsalen, on v PB nikdy nebol, a samozrejme aj ona, akokoľvek ho mala rada, no stále to bolo po prvýkrát... A tak jej zavolal a oznámil, že už je tu. Vyšla a pozerala sa, kde uvidí červený Renault. A potom neuvidela auto, ale jeho. Spoznala ho v sekunde - aj to si dodnes pamätá...
Snažila sa kráčať, no nedalo sa, obaja zrýchlili, stretli sa tak niekde v polke trasy a strašne silno sa objali, tie pocity z celého roka, to, že cítili telo toho druhého...už to nebolo len niečo, čo si musela predstaviť...
Rozhodli sa, že pôjdu na večeru, boli v jednej z najlepších reštaurácií, dali si pizzu napoly, lebo neboli veľmi hladní, dali si ju s dvojitým syrom, lebo vedeli, že dobrú pizzu zbožňujú...ale aj napriek tomu všetkému to bolo také nesmelé, bolo zvláštne rozprávať, keď dovtedy si iba písali, bolo iné počuť jeho hlas naživo, všetko bolo iné...
Po večeri ho vzala na miesto, ktoré toľko opisovala - vzala ho ukázať mu jej školu, nech vidí, kde trávila skoro každý deň, o čom mu tak často rozprávala...bola tam strašná tma, nikde nikoho, videla ho po prvýkrát, no ani trochu sa nebála, mala pocit bezpečia, pokoja a takej zvláštnej naplnenosti, tej duševnej, ktorú už tak dávno necítila...
A vtedy zobral jej ruku a dal si ju spolu so svojou do vrecka, tak došli spolu znova k autu, povedal, že už by mal pomaly ísť, na druhý deň ho čakalo veľa roboty, bolo už asi pol desiatej, ona povedala, že ako on potrebuje...
A tak ju zaviezol domov. Vzala ho nachvíľu domov, predstavila mamine, ktorá ho chcela spoznať, veď vždy jej dcéra o ňom toľko rozprávala...Maroš sem, Maroš tam...
Potom zišli dolu, späť k autu, zaparkovanému pod lampou, to nebolo príliš fajn miesto na rozlúčku, no im to nevadilo, začal ju hladkať po tvári, nežne ju chytil okolo pása, no ona si nebola istá, zaželala mu šťastný pobyt v Kóreji, poďakovala mu, že prišiel, dala mu pusu na líce, on jej takisto, potom sa poslednýkrát v ten večer objali...
...a ona odišla...a videla, že on tam stále stál, až kým nevošla do vchodu...
...a tak sa skončilo ich prvé stretnutie, trochu neurčito, vedeli to obaja, no cítili, že už to bude len lepšie...
...a bolo...na druhej schôdzke pocítili, čo je to láska...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
joelina
13. 12.decembra 2007 21:03
paci sa mi toto. velmi. pekne je to napisane
Napíš svoj komentár