Ešte najprv ale jedno upozorko- táto prvá časť je asi najslabšia, hlavne tie prvé vety, ale keď sa tým statočne prehryziete, tak si myslím že je to docela v poho... Ale hodnotenie nechávam na vás, takže všetci ovinne komentovať, okis??
Len tak medzi rečou, už to aj kreslím, ale bude mi to trvať ešte hodne dlho, kým to dokreslím..takže milovníci mangy si šte budú musieť počkať n_n ....
Áno, áno, viem, zase obkecávam, ale toto sem musím dať, gome, sľubujem, že potom vás už nebudem zdržovať a môžete začať čítať..
* nekopírujte si môj príbeh, je to môj vlastný príbeh, som jeho autorom(je to môj výmysel). Keď už naozaj nedokážete bez kopírovania žiť, oznámte mi to láskavo a udajte zdroj a pod meno príbehu aj autora-mňa, lebo keď nie, budem sa hnevať.. a to by nebolo dobré hlavne pre vás n_n
* bez komentárov -minimálne piatich- nebudem písať ďalej (na blog), takže komentovať plsky n_n
Itachi and Ayumi story - 1. kapitola, 1. séria - Memories
Itachi vyvraždil celý svoj klan. Žiť nechal len svojho mladšieho brata, Sasukeho, ktorý so slzami v očiach len pred malou chvíľou utiekol. Svoju prácu skončil, chystal sa otočiť, že už pôjde, keď mu tesne pred nosom preletel shuriken. Zarazil sa. Nevedel, že tam ešte niekto je. "Čo si myslíš, že si práve urobil?"- spýtal sa ho neznámy hlas. Prudko sa za ním otočil, že zabije aj toho nežiaduceho sledovateľa, keď so ho dovolil napadnúť (a hlavne za to, že ho tam doteraz vôbec neregistroval!) Vyvalil oči a prekvapene hľadel na rečníka, teda lepšie povedané - na rečníčku. Videl jej len slabo do tváre, ale bol si istý, že tá tvár patrí dievčaťu. "Práve som sa ťa chcel spýtať to isté,"- ozval sa Itachi chladne po krátkej odmlke. "Ha-ha-ha-ha!"- zasmialo sa dievča a ani nevedel ako, už nebola na streche, ale stála rovno pred ním. "To hovoríš akože so mnou," prezrela si ho od hlavy po päty, "chlapček?" Nebol zvyknutý, že by si k NEMU niekto dovoľoval, a nie to ešte baba! A navyše, vyzerala minimálne a dva roky mladšia ako on. "Teba určite omrzelo žiť, dievčatko! Vieš ty vôbec, kto ja som?!"- naštvane prižmúril oči. "Radšej sa nemrač, lebo budeš mať vrásky, a budeš vyzerať ešte horšie ako teraz,"- povedala mu a vyplazila naňho jazyk. Itachi na ňu neveriacky civel, kým si uvedomil, čo mu vlastne povedala, sčervenel od zlosti, rýchlosťou spojil ruky, jutsu a na dievča pred ním vyšľahol oheň z jeho úst. "Toto jutsu ma ešte nesklamalo, a to by mohol byť pre teba problém,"- uškrnul sa. Po plameňoch už zostalo iba veľké množstvo prachu víriaceho sa okolo miesta, kde pred chvíľou bol ešte oheň. Prach pomaly opadol, ale dievča nikde. Itachi prekvapene zažmurkal, keď sa ozvalo priamo za jeho chrbtom: "Aký pekný ohník, len škoda, že som si nevzala z domu špekačky..." Itachi sa pozeral ešte prekvapenejšie ako predtým. Rýchlo vytiahol z vrecka kunaj, zaútočil. Bol si istý, že tento krát neujde, ale pichol len do vzduchu. "Chlapče zlatý, s tebou to vyzerá zle, veľmi zle. Len tak triafať do vzduchu, čo máš halucinácie? Alebo vidíš duchov?"- zamyslene komentovalo dievča, teraz vedľa neho. Sledoval ju, ako sa bezstarostne usmieva, keď zrazu jej en úsmev zamrzol, rozšírili sa jej zreničky a začala sa tváriť vystrašene. Nevedel si vysvetliť tú náhlu zmenu. "A-asi už musím ísť.."- zašepkala roztrasene a zmizla.
3 years later
Áno, vtedy mal len štrnásť. Teraz by ho už neporazila. "Itachi čo robíš?"- kričal Kisame. "Asi som sa len zamyslel... Musíme sa poponáhľať. Rýchlejšie!"- zakričal Itachi na Kisameho, zatiaľ čo rýchlejšie skákal na ďalší strom. Odrazil sa a zase na ďalší. Kisame za ním nestíhal, predsa len, taký meč nieje žiadne pierko. Zastavili pri zvláštnej skalnej stene, za ktorou sa nachádzal ich tajný úkryt. Vošli cez skrytý vchod, všetci už boli na miestach, čakalo sa len na vodcu a na nich. Vyšli na svoje miesta a ticho čakali. Nikto nevedel, prečo ich zrazu všetkých zavolal. V tom sa tam zjavil. Obzrel sa okolo- nikto nechýbal. "Som rád, že ste všetci prišli. Asi ste zvedaví, prečo som túto schôdzku tak zrazu zvolal. Dôvod je nasledovný - našli sme niekoho, koho chceme k nám. (Rozšírime bussiness.) Je to skvelý ninja, inteligentný, perfektné schopnosti a hlavne.. vie byť výnimočne neľútostný a nebezpečný." Všetci si začali šepkať. Boli zvedaví a zaujímali sa, kto to asi je. "A kto to je? Kde je?"- chrlil zo seba otázky Tobi. Vodca sa usmial: "To je problém, a zároveň dôvod, prečo ste tu všetci. Nevieme kde je. Potom čo vyvraždil pol mesta, proste utiekol. Nikto nevie kam. Hn.. ako ste určite postrehli, je to podobný prípad ako Itachi, ale Itachi vraždil len vo svojom klane, kdežto tento ninja vyvraždil všetkých naokolo, a nie som si istý dôvodom,"- pokračoval vodca a pozrel na Itachiho. Ten ale na sebe nedal nič znať, stále nemohol z hlavy odohnať obraz toho dievčaťa, na ktoré myslel aj pri ceste sem. Prečo tak zrazu utiekla vtedy dávno? A prečo si na ňu spomenul zrovna dnes? "Takže všetci pôjdete hľadať. Hľadajte všade a poriadne, musíme toho ninju nájsť. Bol by pre Akatsuki úžasným prínosom. A nezabudnite, má takmer neuveriteľné schopnosti. Dávajte pozor aj na seba, aj na neho. Nesmiete mu ublížiť,"- vysvetľoval im vodca, ale Hidan ho prerušil: "A čo keď s nami nebude chcieť ísť?" "Tak ho prinútime,"- zákerne sa zasmial Kisame a potriasol v ruke svojím obrovským mečom. "Keď nebude chcieť, máme tu Itachiho," kývol naňho a Itachi len opätoval pohľad, "teda ak to zvládne." Všetci napäto sledovali Itachiho reakciu, ale ten stále len pozeral ľadovým pohľadom pred seba. "Choďte, všetci!"- zavelil vodca a všetci odišli s fotkou ninju v ruke. "Itachi, počkaj. Ty choď prehľadať toto miesto, predpokladáme, že by tam mohol byť,"- povedal vodca a ukázal na miesto na mape. "Fajn,"- odpovedal Itachi a tiež odišiel.
*Nabudúce: 2. kapitola, 1. séria (it´s gonna be better one n_n)
*ešte raz opakujem, plsky NEKOPÍROVAŤ a KOMENTOVAŤ*
a choďte kuknúť aj na môj druhý blog- ayumi-chan.blog.cz
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
my7cabbage7problem
8. 4.apríla 2008 20:16
ja takeeeto oneee ....neviem jak sa to vola necitam...ale toto sa mi paaci dobree ....som nevedela ze si taka sikovnaa
Napíš svoj komentár