SAMOTAR

Na den sväteho Valentina som dostala nadherny list. Bol pisany laskou odetou do smutocneho plasta. Autorom bol chlapec, o ktorom som sotva vedela, ze existuje a ktory o mne naopak vedel az prilis vela. Ten chlapec nemal ziadnych kamaratov, bol samotar. Hoci sa viackrat snazil zapadnut medzi rovesnikov, vzdy sa dockallen vysmechu. Bol mojim spoluziakom a napriek tomu som sa ho nikdy nezastala, snazila som sa byt oblubena a myslela som iba na to ci sa mi moje topanky hodia k obleceniu...
Odo dna, ked som dostala tento list sa moj pohlad na svet zmenil.Bol to den na ktory nikdy nezabudnem. Pozerala som sa na ludi s krajsej strany a pozornost som zamerala na toho chlapca. Pochopila som co ma v zivote najvacsiu hodnotu. Uz som viac nemohla pozerat na jeho smutne oci a pri prvej prilezitosti som sa ho v triede zastala. Vysmechu sme sa dockali obaja, no i napriek tomu som bola na seba nesmierne hrda. Z jeho tvare sa dala vycitat otazka: ,,vies co je samota?" a hned aj odpoved ,,samota je sediet v prazdnej izbe a cakat na niekoho, kto uz nikdy nepride. Je to ako lubit niekoho, kto teba nelubi a utajovat slzy, ktore sa ti tisnu do oci."
Podala som mu ruku a postupne aj vsetci moji spoluziaci sa mu ospravedlnovali. V jeho ociach som odrazu videla zablesk stastia a usmevu na perach, ktory mu tak velmi pristal. Odvtedy sme stale dobry priatelia a hoci teraz zije daleko, vzdy si najde cas a zavola, alebo napise mi. Je z neho iny clovek, ktory vie, ze zivot ma i krasne stranky. Casto nanho myslim a nikdy nezabudnem na tento den ked mi tak krasne povedal: ,,Dakujem, ze si urobila zo mna ineho cloveka".

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu