-Prosim?
Plačlivým hlasom -Mami to som ja, prid domov prosim....
-CO sa stalo Leni?
-Prid ....
- Dobre Lenka uz som na ceste.
Rozmýšla čo sa mohlo stať jej čerstvo 20 ročnej dcere. Objavuje sa jej Lenkyna krásna tvar, jej usmev. Je to velmi pekne divca, pokom je Zasmeje sa nahlas. Alena tiez nieje skareda zena...je len trosku pri sebe. Ale to jej na kráse neubera. Skor je takto krajsia.
Dobehne domov. Odomyka dvere a ruky sa jej trasu. V bruchu citi ten znamy pocit nevolnosti. "Niečo zle sa deje" uvedomini si.
Vojde do bytu a vidi sovju dceru len od chrbta ako sedi na zemi a chveje sa.
Pohladi ju po vlasoch a sada si s obavami k nej.
-"lenka co sa stalo?" a vtedy si vsimne obrovsku modrinu na jej lici a podliatinu pod okom.
-"Preboha Leni kto ti to urobil?!" podrazdeným tonom..
Je ticho a len plače...
-To ticho ju znervozdni este viac. "Lenka!" ...."čo je, čo sa deje povedz mi ?!"
-To Martin...povie jej cez vzlyky je jedina dcera..
-Co?. prečo?? ja ho....a už sa nacahuje pre telefon
-NIe mami!...nevolaj mu...on...on...sa nahneval...
-Ako nahneval?! ved si cela modrá! Leni preboha povedz mi čo sa stalo!!! A mne sa zdal taky slusny mily chlapec...ako som sa myllla...kyve hlavou a pocuva ten tupy ton obsadeneho telefonu...
-"Mami on"...vzlyka..".on sa nahneval kvoli...kvoli mne..."
-Ale ved ked sa nahneval nemal ta zbit!
-Mami, ja ....som tehotna....teda bola som...slzy jej tecu po licach a jej nepritomny pohlad je neuveritelny..
-Ako co si? preboha leni ako to ...ved...ale...preboha...-je uplne v pomykove....jej dcerka, ktora bola este prednedavnom malinka je tehotna....vlastne...
A-ko to ze si bola? ved? co sa stalo leni povedz mi...
-Mami ja...nemozem ti to povedat...
-Akoze nemozes?! Lenka! uz zvysila hlas...
-"Nekric...ja to nebolo martinove...."povie ticho sotva ju pocut
-Prosim!? skrikne prekvapene
-No ja bola som na tej chate...vies....pred 4 mesiacmi...a tam...no opili sme sa....a...no... martin odkvecol a ja...no ja ani nevim ako...ani vlastne ani neviem s kym...a ...mami....hovori s placom lenka
Alena nechápavo hladi na svoju dceru..ved je to perfektna studenstka nikdy s nou neboli problemy..preboha....
-Lenka..prečo si mi to nepovedla skor?
-Lebo...lebo som sa bala..
- A coho? mna? leni nebud smiesna
-prepáč mami...
-Nechapavo hladi na svoju dceru, a uvedomuje si ze to uz nieje jej male dievcatko ale uz je zena....a vlstne?
-A ta vlastne martin zbil?
-On ma nezbil mami on....on...no ja som spadla zo schodov...
-Ako t ze si spadla?! ôlen tak sama od seba...hovori nahnevane, vsetko ju boli no najma dusa...boze ...
-"No ja som mu to povedla....a on bol velmi rád...aa aj chcel aby soms a k nemu nastahovala...ale no dnes som mu povedla, ze vlastne ...no ze nieje jeho....aa on sa nahneval a zacal kricat...a bolo to hrozne co mi krical mami..."Place uz velmi ledva jej rozumiet
-Lenka pokracuj...
-"On no on to nechcel on mi dal facku aa no ja som sa zatackala a spadla som dole schodmi...mai on vazne nehcel...hend sa zlakol a volal sanitku...vravel mi ze to nevadi ze nieje jeho....ze ze mi to zvladneme...ospravedlnoval sa a stale vrave la ze ma miluje a ze to bude nas maly chlapcek.....a potom...potom"....Nevie to dopovedat ...
-A potom?...vyziva ju matka
-Potom som uvidela krv...velmi som sa zlakla...mami ale velmi...ved to bolo moja mala fazulka...mami...vybuchla uz uplne slzy jej tiekli potokm a ledva dychlala cez vzlyky...
-Lenka zlatko...neplac moja...to bude dobre...pod sem ...hladi ju po tvari a bozkava celo...."nevadi moja. pod lahneme si"....
Zobudila cela spotena zas sa jej snival ten hrozny sen s mŕtvymi detmi..."uz nech to prestane" povie do ticha nemocnicnej izby...
Odkedy potratila svoju fazulku je v nemocnici na infuziach...hambi sa vyslovit na akom oddeleni...Uplne sa z toho zlozila.Neezvladla to ako svojho malinkeho stratila a este aj martin ...povedal ze jej ze potrebuje cas usporiadat si veci...o dva tyzdne ho videla s jej kamoskou bozkavat sa v parku. Ironia ...v tom istom parku ju zbalil... Cele dni len presedela a pozerala na stenu. Slzy jej tiekli ani si to neuvedomovala ...rozmyslala nad svojou fazuloku..."Ved ona by to zvladla aj bez Martina ved aj mama to zvladna".....pomyslela si a znovu sa rozplaka
Jej hlasny narek sa niesol tichou chodbou na oddeleni v 7. pavilone ... na psychyatrickom oddeleni ....
Pocula kroky a aj vrzganie dveri...sestricka vstupila pozrela na nu a opat jejvpichla ihlu do infuzie...pocitila omameni a pred ocami sa jej objavila tvar jej mrtveho dietata...pocitila poichnu pri srdci a upadla do spanku...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár