Pretože sa správam ako jebnutá. Pretože si nevážim, čo mám a čo pre mňa tí druhí robia. Pretože nakoniec oni budú tí, čo ostanú.
Takže. Potomok, prepáč.
Ja som.. viem, že som sa nesprávala v poslednom čase dobre.
Neviem.. skrátka.. ma štve, že ideš preč. Pretože.. s kým budem vymýšľať všetky tie chobotiny a tak? Ja viem, že sa opakujem.. ale neviem, či po vnútri cítim hnev alebo čo. Môže byť? Akože som vo vnútri nasraná a..
beriem to zle. píšem to zle. cítim to zle. celé je to ZLE.
V skutočnosti mi je smutno. Mám chuť sa rozplynúť. Byť súčasťou vzduchu. Chcem aby nastalo mimikry a ja som mohla byť jeho priamym účastníkom. Chcem aby na zem spadol meteorit a pohltil všetkých a všetko, pretože mám niekedy pocit, že ľudia nevedia už nič iné ako sa vkuse sťažovať a sťažovať a sťažovať a písať a rozprávať iba o hroznom živote, hrozných ľuďoch, hroznom systéme, hrozných cenách, hroznom oblečení, hrozných časoch a tak ďalej až sa spoločne preboríme ku tej hroznej smrti. YES! Budeme pičovať až kým nezdochneme!
A keď mi je už tak krásne smutno, môžem vysvetliť aj prečo. Pretože mám taký pocit, že som úplne bezmocná, bezcenná, nezmyselná, nepodstatná a tak ďalej až ku zabudnutiu. A keď si uvedomím, že robím nešťastnými aj ďalších ľudí, je mi zo seba fakt krásne zle. Akurát na tyku.
NEOPUSTENÝ STORKI
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár