V bare vystupovala skupina s názvom "Free Beer" teda celkove tam bolo veľmi veľa zákazníkov.
Štyročko (Marek) sa mračil za stolom v rohu.
"Stretneme sa v Rokoku," zamrmlal a vlial do seba vodku.
"A čo si si myslel? Že pivo je naozaj zadarmo, a že vzduch je čistý ako duša práve narodeného dieťaťa?" povedal Alex.
Štyročkovi sa stiahli kútiky úst.
"Ja som si to nemyslel. Myslel som ti, že to viem."
"Myslieť sa v tejto dobe neoplatí"
"Ale hej"
"Ale nie."
"V skutočnosti to s tou novou dobou preháňajú. Ľudia sa dopracovali tam, kam chceli. Počítače sú múdre a my sa môžme len nevinne prizerať ako nám ovládajú život."
"Aký život prosím ťa pekne?"
Nebolo ešte ani pol šiestej, keď sa pri nich zatočila krátka ružová sukňa.
Päťminútová Chloe nemeškala. Nemala to vo zvyku. Zvyky sa predsa musia dodržiavať.
"A to ťa nebolí, keď ťa tak prefukuje?"
"Nie."
A tak keď sa začalo gitarové sólo, Alex sa vyparil, nie len tak do vzduchu, vyšiel dverami von, kráčal po ulici, prekročil kanál pretože bol štvoruholníkového tvaru a to predsa prináša nešťastie. Aj keď on mal pocit, že nešťastia nikdy nie je dosť, presne tak ako ponožiek, zemiakov, dobrých pocitov a v neposlednom rade radov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár