1. nemala som čas
2. naozaj som namala o čom písať
3. to už nie
A teraz píšem preto, lebo to potrebujem. Alebo len niečo potrebujem napísať do pár riadkov a uvedomiť si čo sa deje, čo sa stalo a čo sa bude diať...
Sú dni, kedy sa s niekým porozprávam a je mi fajn. Dozviem sa veci, ktoré som v živote nikdy netušila. A potom sú dni, kedy mi ľudia hovoria veci, ktoré si mám nechať pre seba, nikomu nehovoriť, alebo skôr tomu dotyčnému. Neskôr mám hlavu ako lopta, ktorú by najradšej môj pes rozkusol, mi by sme ju potom vyhodili, kúpili novú, a potom znova by ju rozkusal a celý proces by sa opakoval znovu a znovu a znovu. Som rada, že ľudia mi všetko hovoria , ale nie vždy sú to kladné veci. A nie vždy sa všetkému potešíte tak akoby ste čakali.
Najlepšie je aj tak, kde všetko nakoniec výjde na javo. Ale niekoho to môže veľmi zraniť a iných zasa potešiť.
Sú veci, ktoré si uvedomíte až vtedy, keď sa s niekým otvorene o tom porozprávate. Pomôže to ? Nemôžem vám sľúbiť, že či to tak bude. Všetko je o tom ako si to vezmeme k srdcu. Buď sa hneď odsúdime, alebo budem radšej pár minút ticho porozmýšľame prečo je to tak, prečo sa to tak stalo.... A neskôr...ehm sa uvidí. (to nebolo veľmi inteligentné )
Neskrývajme pocity, myšlienky a nálady... ( nie to nie je opis lyriky ani ničoho iného)
Odteraz Domča ale aj naďalej Schiza.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár