Stáva sa mi, že ma niekedy tato otázka prepadne a rozmýšľam nad ňou strašne dlho. Aj tak k ničomu nedojdem.
Kto nás vlastne pozná najlepšie ? Rodičia, priatelia alebo my sa poznáme najlepšie ? Alebo poznáme sa navzájom ? ..Poznáte vy mňa ? Ak áno povedzte mi uprimne...aká som ?....
Som dievča, ktoré chodí do školy každý deň ako vy. Učím sa tiež. Možno nie práve ako vy ... dobré mám čisté jednotky na vysvedčení, ale verte mi ja nie som žiadna bifloška. Neznášam to slovo. A hlavne vtedy, keď vám to povediaľudia priamo do očí a pri tom vás vôbec nepoznajú.
Som lenivá ..áno ja si to viem priznať nie ako možno ostatný. Ja nie som dokonalá alebo perfektná ako si to niekto myslí o sebe.
Ja som rada, keď sa ráno zobudím a zistím, že je všetko v poriadku , že moja rodina ja zdravá, že uvidím svojich priateľov sa smiať ...a hlavne, že som prežila celý deň.
Každý znás ma niečo pri čom sa môže " kvázy" oslobodiť, upokojiť , ... zabudnúť na všetko. Ja mám tanec.
" V tanci je kúsok šialenstva, ktoré urobí každemu dobre. "
Ano, pri tanci sa cítim slobodná. Nepotrebujem tancovať pre vás, ja si zatancujem ledn pre seba a ukľudním sa. A možno ani nie.
Som náročná ? POdľa mojej mami áno. Myslím, že každý je pre niečo náročný. Neviem pres ne načo, ale ani ma to niejak veľmi nazaujíma. Neviem ako vás.
Môj život sa skladá z rôznych kúskov puzzle. Raz zažijete toto ..a o chviľu niečo iné. Ja to príjemne ? Ano, niečo je a niečo je zas hrozné na čo chceme rýchlo zabudnúť. Ale máme aj ten takzvaný základ. Ja ho mám . Teda aspoň dúfam.
Mám svoju rodinu, ktorá pravduhovoriac niekedy lezie dosť na nervy, ale nedá sa zabudnúť na časy, keď sme sa spolu smiali.
Priatelia ? Ano, aj oni tam patria. Patri do môjhu základu života. Prečo? Pre priateľov žijeme. Vedia vás rozveseliť, keď ste smutný. Vedia vám pomôcť v tom najhoršiom, keď to od nich potrebujete. Ale nejlepšie na nich je, že nikdy nezabudnute na tie úžasné zážitky snimi. Ako, keď ste boli na koncerte a prvý krát ste sa opili.
Ďalej patrím tam ja. Dobre ste počuli ja, aj vy ..aj oni.
Byť iným je byť výnimočným, úžasným. Každý sme iný. Ty ja ...všetci. Keby sme neboli iný neexistovali by sme. Som iná. Preto do toho základu patrím ja.
Moje sebavedomie skáče hore dole ako lopta. Raz si verím a raz zase nie. A čo je na tom ? Teraz sa z toho všetci neposerieme, že ty máš sebavedomie na najvyšom úrovni a, že nevieš čo je to smútok, strach, plač , radosť .. spomienky. Nepoznáš tieto veci ? Tak potom nie si človek, ani zviera ..si nič. Ano, bezvýznamné nič.
Čo by som vám ešte mala o sebe povedať ? Bojím sa. Bojím sa, že pridem o niekeho na kom mi veľmi zaleži. Raz ho máte pri sebe a raz už nie. Viete si to predstaviť?. Ja nie.
Som aká som. Nepačí sa ti to ? No a čo ? Mne sa tiež nie všetko páči. Nezazlievam ti to. Je mi to u rite.
Schizi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár