Každý z nás je nejaký. Koniec koncov asi to tak má byť.

Ja som však veľmi divné stvorenie. Neviem či si to o sebe myslia aj iný ľudia alebo som zase raz iná. Pravdupovediac ani ma to nezaujíma.

Každý je strojcom svojho šťastia. Niečo na tom prísloví bude, ale aj nie. Je to logické a aj nelogické. Nie vždy máme šťastie vo svojich rukách. Často je v rukách iných. A my s tým nemôžeme urobiť nič. Vôbec nič.

Často sa mi stáva, že som šťastná a vtedy ma napadne nejaká smutná, depresívna myšlienka a moja nálada je v kýbli. V kýbli to je divné prirovnanie. V riti. Aj to je divné prirovnanie.

No dobre to je jedno. Podstatné je, že prečo sa človek cíti smutný aj keď je šťastný?? Je najšťstnejší a stačí jedna myšlienka a je to v riti. Prečo človek musí vždy mysleť na to čo sa stane ak niečo urobí? Prečo si predstavuje čo sa stane alebo čo by sa stalo keby.........

To ani Pán Boh nevie

s kýblom Šťuki

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár