Storki, je na čase povedať ti o mojich vnútorných bojoch.
Neide o nič iné, než o našu milovanú Dúhu a Nočnú Moru. Boje sa sústreďujú na to, ako som mohla byť tak hlúpa, že som Dúhu nechcela opustiť. Naozaj mi bolo ľúto nechať ju tam lne tak samú sedieť, ale po tom, čo dnes povedal Vajčiak, som úplne mimo. Bojím sa prísť do školy a so spomienkami na výčitky svedomia, aké som mala, keď som jej hovorila, že idem k vám. Je to smutné, pretože som si myslela, že aspoň niekto stojí o moju prítomnosť, ak nepočítam vás, pretože vy ste pre mňa niečo nepopísateľné. Ale to je tu zase Nočná Mora a aj proti nej nič nemám, rada si z nej robím srandu. Vždy sa na ňu tak dobre hľadajú argumenty a tak. Dúfam, že za má Šťuki lepšie. Škoda tej nedele. Dúfam že sa to podarí. Bolo by to.. neuveriteľné.

Inakšie, chcem ti ešte raz povedať prepáč Storki, za ten dnešok. Za to, že som ti povedala, nech také veci nečítaš, aj keď vime prečo to robíš. Je mi to ľúto, ale robím to len preto, že seba sama chcem uistiť, že se tebe ani nikomu, na kom mi záleží nič nestane. Ak by to tak bolo, pravdepodobne by môj život najmenej z polovice skončil. Naozaj, prepáč. Budem sa nsažiť takých vecí vyvarovať aj za cenu, že ti v tých najhorších chvíľach, keď to najviac potrebuješ, som nanič.

Ale teraz inak. O čom som ešte chcela písať? Boli to štyri veci. Dúha, Nočná Mora, Storki a ešte niečo, Nepamätám sa.

Schizi, dúfam že máš dobrú náladu. Dnes som sa cítila mizerne, že to bolo ako to bolo. Ale to nevadí. Ak sa bude dať, darujem ti viac času. Ako to bolo v tom filme, aj keď tu je to asi nemožné.

Je mi ľúto, že z Birdzu robím len nepodarenú nezmyselnú blbosť, kde nechávam odkazy pre svoje najmilšie. Ale je to tak. Proste nevime o ničom inom, čo by mi vŕtalo hlavou. Je toho vlastne plno. A to s Dúhou ma vlstane ani toľko nedostáva, pretože na otm už nezáleží. Niečo sa deje a diať sa musí. A ja sa budem snažiť o čo najviac, ako to dať do poridku. Ukazovať falošné usmevy, bavenie o ničom atď. Ale už zas epišem len niečo, čo vás možno primeje ma ľutovať. Nejde mi o to, len neviem kam nasmerovať hnev, tak to píšem.

Sľubujem, že zajtra napíšem niečo normálne, ja keby to malo znamenať čokoľvek. Ešte raz mi prosím prepáčte.

S niečím, čo už dávno nepoznám,
Potomok

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár