Ale ak mám pravu povedať, ten úsmev mi bude za smrť stáť. Ten úsmev, keď mu jeho myseľ napovie, aby zdvihol ruku, aby ukončil ďalší život, aby oslobodil moju dušu z môjho tela. Nemôžem sa sťažovať, veď ho predsa milujem, tak mu musím zaobstarať trochu zábavy.
A čo keby som bola ako on? S tým istým pohľadom. Aj keď ten v očiach nebudem mať asi nikdy. Veď to by som musela byť jeho spriaznená duša, jeho dvojča alebo on sám. Nikto ho nikdy nemôže napodobniť. Ani ja, aj keď by som chcela stáť po jeho boku.
A tak teraz pomaly kráčam. Sledujem, ako horí dom, kam sa ešte dnes vrátil, ako padá strecha, ako nariekajú steny, ako vietor rozdúchava plamene. Kráčam pomaly, aby som si to všetko zapamätala. Kráčam až tam, na ten vrchol, k tým kvapkám krvi, k jeho modrým očiam, k jeho bielej košeli. Kráčam k svojej láske a smrti.
Otočil sa, venoval mi pohľad. Nevedela som, na čo myslí, veď neviem čítať myšlienky. A ani nerozumiem ľudským pohľadom. Takže som sa postavila pred neho.
Postavila som sa oproti svojej smrti a jediné, čo som bola schopná povedať, bolo "Milujem Ťa."
A keďže už nemala možnosť žiť ďalej, končím aj tento morbídne zamilovaný príbeh.
S demoláciou a možno aj trochou šťastia,
Potomok
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Ach.. toto je trapas ale ja som vtedy nad chybami proste nerozmýšľala. Každopádne ďakujem za pochvalu a upozornenie
Napíš svoj komentár
oprav si preklep/nedoklep, blog je super atmosférický, ale tamto ma dosť vyrušilo, donútilo rozmýšľať či text hovorí homosexuál, alebo myslí iný druh lásky, a až ďalšia veta mi umožnila ho ďalej vnímať, keď vysvetlila že "aha, je to preklep".
taktiež
"Kráčam pomaly, ab ysom si to všetko zapamätala. Kráčam až tam, ne ten vrchol, k tým kvapkám krvy, k jeho modrým očiam, k jeho bielej košeli."
medzera o písmeno skôr, *na, a *krvi, ale to už sú detaily ktoré nerušia tak podstatne.
Aj s týmito pár detailami stále super atmosférický blog