V sredu, keď si pekne sedím v škole ( ako inak ), tak sa pozerám po svojich retardovaných spolužiakov, ktorý mi lezú krkom každý deň a mám ich chuť vyfackať až do nemoty.
V tento deň ani neviem prečo ma nasrali tak ako už nikdy predtým. Prečo ? Škoda reči.
Proste som mala pociť, že všetkých tam uškrtím, no až na niektorých normálnych , o kotrých už tiež nekedy pochybujem, že su normálny, ale kto znás je vlastne normálny.

Chcem odisť preč, chcem od nich het. Porste jeden posratý rok ešte s nimi vdržať a konečne preč a budem sa citiť slobodná, len sa budem potom modliť aby som nebola s dajakým idiotom v tride na strednej.

O našej tride sa začalo ropzrávať po celej škole už v prvom ročníku.Prišla generácia neuplných idiotov. Nevadilo mi to. Ani by som nechcela prestupiť het od nich. Ale proste 9 rokov nažívať s nimi je dosť.

Ak sa pozriem po svojej triede tak sa dá povedať že trištvrtinu nenávidim. A tá štvrtina ? Kamoši a tí s ktorými sa normálne srandovať a porozprávať.

Prežila som ich , tak prežijem už aj ten posledný rok. Dúfam. A potom si budem prežívať ďalšie roky a stažovať sa tak ako teraz.
Lebo píšem uplne blbosti o tom. Ale vás to aj tak nezaujíma, lebo vy si poviete čo vie taká 14 ročná o živote.
Nechajte si tieto reči pre tých ktorý to potrebujú. Ja radu príjmem, ale nenávidim tých, ktorí nás hned odsudzujú pri prvom pohľade na nás.
Ľudia vy o nás nič neviete tak ako my.

Do you ever feel like drowning ?
A moment suspended in time
a dream or reality ?

Schizi.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár