zadíval sa na ten kúsok kože čo jej trčal spod trička a neúmyselne sa rozhodol zavolať jej

"ahoj," povedal dosť nepriateľsky na to aby ihneď zložila, no vedel, že to neurobí
ale ona to urobila

znova sa pozrel na tú dávnu fotku
plecia mala vystreté, ústa mierne našpúlené, nohy prikrčené

vždy si vyzerala, akoby si bola pripravená kedykoľvek utiecť, pomyslel si Alex a neusmial sa, pretože nevidel dôvod

zavolal Jedovatej Líze
"to naozaj človeku na konci ostatnú už len fotky a spomienky v nich?" zamumlal dosť jasne na to, aby nemala dôvod spýtať sa na akom konci
"nemáš to jedno?" zahulákala dosť úprimne na to, aby vedel, že to myslí nesmrteľne vážne, tak zložil

v bare stretol Zakomplexovaného Mikey-a s Päťminútovou Chloe
"ruku by za to do ohňa nedal," hovoril práve Mikey a Alex si bol istý, že za vlastné presvedčenie by sa dalo upáliť len veľmi málo ľudí na tejto zemi
a necítil sa ako hlupák, keď zopakoval svoju otázku, ktorú dal Líze

"ak chceš vedieť správnu odpoveď, musíš najprv položiť správnu otázku," vytasil meč Mike
ale Alex nemal na meče náladu, odkráčal teda aj stamaď

v telefónnej búdke bol kľud a porozbíjané okná, a zahodené cigaretové špaky
"ahoj, Mary," pozdravil svoju dávnu kamarátku
skutočne úprimne ho zaujímalo ako sa má jej dieťa. jej jediné dieťa
"vieš, ja si tak myslím, že on je skôr vo výmoli, než vo vývoji," povedala, a Alex netušil o čom hovorí, ale bolo príjemné počúvať niekoho, kto mal kontrolu. aspoň nad niečím

ja som tú svoju asi stratil spolu s pannenstvom, napadlo mu a zasmial sa úprimným smiechom
veď čo je taká úprimnosť oproti takej spomienke?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár