Už nastal čas, aby som sa tak, ako pokaždé, ozavala. Pravdepodobne je predchádzajúca veta aspoň s jednou chybou, no to nevadí.

Ako som už niekoľkokrát sľúbila, dnes mám napísať o niečom úžasnom, čo vás pochytá za srdcia a vy nad tým budete ešte ďalších šesť hodín premýšľať. Chcela by som byť tým človekom, čo niečo také dokáže, takže sa o to teraz pokúsim. Takže siahnem po niečom, čo je ako téma niekedy viac, niekedy menej okecávané.

Nesúiť ľudí podľa vzhľadu. Priznaje sa, že aj vy ste to aspoň raz urobili, pretože na tomto svete sa už pravdepodobne nenájde nikto, kto by apoň raz neurobil niečo také. ALe možno sa mýlim, nehovorím, že sú tie slové pravdivé. Kľudne ich môžete vyvrátiť.

Nie, to nieje to, o čom som chcela písať. Ale o čom som vlastne chcela? Prvotná myšlienka, ktorá vytvára tento článok, je len jedno slovo. Pravda.

Mnoho ľudí sa schováva za niekoho, kým niesú. Ukazujú sa v inom svetle, za iných podmienok. Snažia sa skrývať tajomstvá, o ktrorých často nikto nevie. Ale nájde sa aj niekto, komu to môžeme povedať a veriť mu.

Nemám na to nervy. Chcela som napísať toľko super vecí a na miesto toho píšem len vety bez toho, aby som si uvedomovala, o čom vlastne sú.

Jednoducho, vážme si ľudí, ktorím môžem dôverovať a držme ich pri sebe.

Prepáč mi prosím, Storki. Je mi ľúto, že som nedokázala niečo normálne napísať. NAOZAJ som chcela a mala som aj nápad, ale teraz to neviem dať dohromady. Ak sa podarí, napíšem ráno, ale teraz pri The Flood to neide.

S úprimným ospravedlnením a únavou,
Potomok

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár