Boleli ma kroky,
celkom nemiestne.
A tak som stál
štyri dlhé roky
na jednom mieste.

Vo dne aj v noci,
na slnku i v snehu,
stál som na mieste,
bez cudzej pomoci,
ako terč výsmechu.

Ranili ma tvoje slová
a každá jedna veta,
až som konečne zistil,
že nie si osudová,
len moja Achillova päta.

 Blog
Komentuj
 fotka
silanova  7. 8. 2013 10:28
od slova do slova.len môj koniec znie "si moja osudová Achillova päta".
Napíš svoj komentár