Odkaz

Stratil som sa v medzipriestore mojej otázky
a tvojej odpovede. Stratený ako ryba vycho-
vaná riekou, ktorá v mori hľadá brehy. Lebo
nechcela stagnovať a usilovne plávala. Až
doplávala k novým okolnostiam. Adaptácia.
Adaptuj sa, lebo inak skončíš ako ryba na
súši. Ale ako to mám robiť? Keď tieň tvojej
nerozhodnosti zakrýva okolnosti. V tme je
síce všetko jednoduchšie, no ak ti strom v
noci zakryje výhľad na les, ľahko sa v ňom
stratíš. A potom príde blúdenie. Blúdim vo
fľaši vína potkýnajúc sa o tvoje slová a hľa-
dajúc odvahu pozrieť sa ti do očí. A utiecť.
Utiecť spolu s tebou do toho lesa, kde sme
boli aspoň chvíľu šťastní. Pamätáš si to?
Samozrejme že nie, keďže sa to nikdy nesta-
lo. Kto sa bojí, nech nejde do lesa. Ale už ke-
by sme tam boli, nazbieral by som drevo, za-
pálil by som oheň a ten by imitoval farbu tvojich
vlasov. Večer by sme si navzájom čítali minulosť
z našich zadymených spomienok, žili prítomnosť
a nadávali na budúcnosť. Počítali by sme stromy,
hviezdy a vypité decilitre vína. A v jednej fľaši by
som našiel odkaz. Kúsok papiera. A na ňom by
bola napísaná odpoveď na moju otázku.

 Báseň

12 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu