Je pripité a nevyspaté marcové ráno niekedy medzi rokmi 2014 a 2015. Nesmelé jarné lúče slnka už cítiť, no zima je ešte jednou nohou prítomná a tou druhou občas vstúpi do srdca alebo duše. Mám déjà vu. Spomienky mrznú, niektoré slová ešte neboli vyslovené, ale raz sa narodia a budú mrzieť.
Cítil som potrebu postaviť sa na vlastné nohy a tak som spontánne vystúpil z 207-ky a teraz sa len tak prechádzam. Dunajom pretiekli dva týždne vody odkedy nekráčame spolu a ja som mal včera priveľa vodiek.
Vlastne priveľa piva. To nie je podstatné. Alkohol u mňa prehlbuje pocity a ja napriek tomu nič necítim. Ťaživokrásne nič. Čo by som za také nič dal v niektorých obdobiach.
Ranné slnko sa skrylo za moje ťaživé sebaklamy. Vietor zosilnel a rozohnal zvyšky minulých stôp na Zámockej. Pokračujem na most nad Staromestskou a predo mnou zrazu ryšavá slečna. Vietor jej odfúkol čierny klobúk a pobláznil ohnivé vlasy Už-už som sa reflexívne chystal rozbehnúť sa a chytiť ten klobúk, no ona bola rýchlejšia. Usmiala sa na mňa očami a pokračovala vo svojej ceste životom. Pravdepodobne netuší kto som, no ja presne viem, že som v jeden novembrový večer v roku 2013 sedel v divadle asi dva metre od nej. Svet je malý a ja si pamätám všetko. Momentálne je trest pamätať si všetko.
Dunajská ulica. Baví ma sledovať ponáhľajúcich sa ľudí, keď sám som neohraničený časom. Jediné pevné body v dnešnom ráne sú fľaša minerálky v mojej taške a socha Julka Satinského na Dunajskej. Napriek všetkým bolehlavom a nevyspatostiam mám rád takéto rána. Len tak tečiem ulicami Bratislavy ako tá voda vo fľaši. Okolo mňa poletuje kopa spomienok, no ja ich nechávam plynúť, neverbalizujem ich. Nech len tak sú. Zachovávam v sebe to moje ranné nič. Zvukomalebné nič.
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
3
máš silnú metaforiku, čo je tvoja najväčšia devíza, ale tu napríklad ti to niekoľkokrát spadlo do cliché - aj keď teda by som povedal, že je to skôr psychohygienický, než autonómne umelecký (a nie, nehádať sa, ostatné veci sú naozaj autonómne umelecké ) text
Napíš svoj komentár
v správnom čase si ťa prečítam vždy, ako to.