Bicyklisti

Zatvorím oči, nech nevidím hmlu, ale stále počujem, ako okolo mňa krúžiš na bicykli. Sedím v tureckom sede a bolia ma stehná, neznášam bicykle, ale aspoň to odplaší holuba, čo sa bezradne tacká po parku. Stačilo by sa mi pozerať do tvojich očí a videla by som, že sa smeješ, lebo nevieš byť smutný. Alebo nechceš. Neznášam bicykle. V ruksaku máš čerešne, ale nezjem ti ich, lebo si na 1. mája bol príliš ďaleko. Nezaslúžim si ich. Ani to, aby si ma ochraňoval od bezradného holuba. Sedieť v tureckom sede nebol najšťastnejší nápad, sukňa a podkolienky ma nezachránia. Preč so všetkými hmotnými vecami. Bicyklami a podkolienkami. Bodaj by jeden z nás neznášal kultúru, to by sme tu neboli. Stále ti padá retiazka, lezie mi to na nervy. Chceš ma previezť, ale som príliš ťažká a tetušky stojace pri ceste sa mi smejú, že ma podkolienky nezachránia, lebo sukňa mi stále veje okolo pásu. Mám rada bicykle a neznášam holuby.

Na toto si čakal a dočkal si sa.

Celé zle a celé bez konca.

Sme bicyklisti.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu