A to by si nemusel, teraz si to už neprajem. Keď sme boli spolu, vtedy som chcela, aby si si čítal tento blog, aby ťa zaujímalo, čo sa deje v mojej duši. No vtedy som ti musela poslať link na článok, bolo ti dlho sa tam preklikať sám
Nepíšem tvoje meno, ako som ho ani nikdy takto „verejne“ nepoužila. Tento blog číta málo ľudí a osobne ma tu poznajú traja vrátane teba. Takže chill... Kým to tu neokomentuješ, nikto nebude vedieť, o kom je tento blog.
A ďalšia vec, na to, že ťa „nezaujímam“ vieš o mojom terajšom frajerovi dosť veľa informácií. Nezdá sa ti?
Viem, zdá sa ti, že som pokrytec, keďže som s človekom, ktorý má podľa teba tie isté muchy, ktoré som vyčítala tebe. Prepáč, no nevieš všetky súvislosti a nevieš ani všetky dôvody, prečo som sa s tebou rozišla. A samozrejme, ty vidíš všetko z inej perspektívy ako ja, bohužiaľ.
Že do kostola ho nikdy nedostanem? Už som ho dostala ... a nie je to jeho povinnosť, na rozdiel od teba pokrsteného kresťana katolíka, keď sme už pritom.
Že nemá auto ani vodičák? Zaujímavé, odkiaľ to vieš? A vieš, že v Nemecku stojí vodičák skoro 2000 eur?
A vieš dobre, že mne nikdy nešlo o nejakého frajerika, ktorý by sa prezentoval nejakým autom.
To skôr ty si po tom túžil, nedarilo sa, snažila som sa ťa motivovať, dotlačiť... priznávam, nie vždy vhodným spôsobom. No vždy som chcela len to, aby si bol šťastný. Ale ty si nebol
Stále ti niečo chýbalo, niečo si niekomu inému závidel, sťažoval sa na Fica a daňovú politiku a drahý autobus a neviem čo ešte. A vieš čo sa vtedy dialo u mňa doma s mojim otcom...
Cítila som, že ťa jednoducho nerobím šťastným. Bola som pre teba záťažou a ty to vieš. A mňa to tiež ťahalo dole.
A keď už sme pri otcovi, že sa nehanbím o ňom „verejne“ vyhlasovať veci? Myslíš blogy, ktoré nikto nečíta a kde ma skoro nikto nepozná? Tie blogy boli mojou záchranou, terapiou duše, ktorú som potrebovala v najťažších chvíľach, ale to asi nepochopíš. Ale už sú preč, nemusíš sa báť.
S nápismi na oknách tvojho auta a podobne ja nemám nič spoločné, prisahám. Na tvojej ulici som nebola 2 roky. To sa musíš niekde inde domáhať odpovedí.
A ospravedlnila som sa ti veľakrát, hoci si to nepamätáš. Ale to je to najmenej...
Prepáč mi, odpusť mi, ak môžeš. Milovala som ťa naozaj a pravdivo. Bol si moja prvá láska a vždy budeš. Ja som v to všetko verila tiež, že budeme navždy spolu a tiež sa mi to rozpadlo pred očami. Viem, že som ti veľmi ublížila, no keby sme boli ďalej spolu, ublížili by sme si ešte viac. No vždy ma mrzela bolesť, ktorú som ti spôsobila a ver mi, ani pre mňa to nebolo ľahké.
A myslím, že si rád, že už nie sme spolu? Alebo sa mýlim? Tak buď šťastný, ži a nechaj žiť, nečítaj moje blogy, nechaj ma ísť. To bude pre mňa znak rozumného, dospelého a vyrovnaného muža, ktorý by som bola rada, aby z teba raz bol.
Nehrám sa tu na nejakú bohyňu, chcem len obhájiť veci, ktoré si na mňa vytiahol.
Či som pre teba mrcha, suka, pokrytec, neviem čo, dúfam, že raz pochopíš, že niekedy to jednoducho nevýjde a že aj rozchádzať sa s niekým je ťažké.
Alebo ťa musí tvoj Ex navždy nenávidieť?
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
3
@deficit Tak to ti teda závidím Ja som si tiež myslela, že možno po čase budeme môcť byť kamaráti, ale už sú to 2 roky niekto to ešte stále nestrávil
5
S mnohým z toho sa viem bolestivo stotožniť... a veľmi vám prajem, aby ste si xebe o5 našli cestu, verím v to. Napokon, stará láska nehrdzavie Píš viac!
Napíš svoj komentár
K otázke v nadpise, aj keď je asi básnická: mám ex, ktorá je teraz medzi mojimi najlepšími kamarátmi, šanca je, že keď ste boli spolu a poznáte sa a záleží vám jednemu na druhom, tak z toho vie byť strašne dobré priateľstvo - až obaja prijmú fakt, že na vzťah to nie je.
Držím palce, veľa šťastia