A ďalej sa tam vraví, "vieš ako, gény nezakryjem"...
Neviem čo je pravdy na tých génoch, ale na tej vete niečo bude. Nie že by som sa nazývala alkoholičkou, ale sú obdobia, keď mám pocit, že to nezvládam, že nič nezvládam, a rovnako ako môj posratý foter a môj už mŕtvy dedo, vidím východisko len v tom chlaste.
Samozrejme, keď mám pocit, že všetko je fajn, do určitej miery, nenapadá ma piť... teda, nie samu od seba...
Len tak príležitostne, keď ako takmer každý večer sedíme s kamošmi v pube a oni si ma doberajú, nech si dám za jeden... Akurát že vtedy to ide akosi...no ťažko. Potom už je mi ťažko prestať. neviem vypiť LEN jeden.
Keď si dám jeden, zaručene si dám aj druhý, no a keď si dám druhý, chalani kúpia tretí...
A je to v prdeli. Ale samú ma naozaj nenapadne piť...
Iba ak...
Príde deň, keď sa mi nechce žiť. Keď príde môj večene ožratý tatko domov a ja ležím v posteli, a počúvam, ako tými svojimi ožraleckými rečami kritizuje mamu za všetko to čo neurobila a keď sa mu minú poznámky, tak aj za to, čo urobila...
A to nezvládam. Vyzliekam si pyžamo a obliekam prvé čo nájdem v skryni a je to vhodné na tú príležitosť, keď utekám z domu( na tieto príležitosti mám dva druhy outfitov: morbídne čierny, aby sa ku mne hocikto bál priblížiť a patrne kurevský, aby sa ku mne nebáli priblížiť kokotkovia, ktorých teší, že môžu utešovať také sexi dievča...), aby som sa vyrevala, zapálila si pár cigariet, z ktorých mi bude akurát tak zle, keďže nepatrím medzi pravidelných fajčiarov a bežím si jebnúť. Jeden. Dva. Tri...
Buď sama, alebo s niekým. S nejakým anonymom, ktorého už nikdy nestretnem, pretože takým ľuďom najradšej rozprávam o tom, prečo plačem... Neviem, proste pocit, že moji priatelia nie sú zaťažovaní mojimi problémami mi prináša pocit uspokojenia, avšak niekedy to zo seba potrebujem dostať... A práve vtedy prídu na rad anonymné osoby. ľudia o ktorých neviem nič, a oni o mne po hodine takmer všetko. Nezaujíma ma, ako sa cítia oni, či nemajú aj oi podobné problémy. Tie chvíle sú len o mne, moje malé egoistické úteky z domu...
Nenávidím alkohol, pretože príliš často vidím, čo všetko dokáže spôsobiť. Avšak chlastám ho, pretože to som sa naučila u nás doma.
Riešením problémov je alkohol.
Alkohol ti nedáva odpoveď, ale ako sa hovorí...
Aspoň zabudneš otázku.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
revolucion  1. 10. 2011 20:54
Môj otec pije, jeho otec pil, nechcem aby moje decko bolo jebnute tak ja piť nebudem
Napíš svoj komentár